Ihavenoname
19. 10.októbra 2010 10:35
Deväť najkrajších dni v mojom živote v Paríži meste módy.Alebo ako vidím Paríž ja. (2.deň)
Ideme teda na raňajky. Nikto známi, okrem spolubývajúcich. Čo si zobrať? croasant, tri druhy lekváru, maslo, nejaká saláma.Asi šunka. A keď som zbadala ten syr žalúdok sa mi otočil o 360 stupňov. Zobrala som si teda ten croasant a lekvár, tuším jahodový. A čo na pitie? Mlieko alebo nejaký pomarančový džús. Beriem si teda džús.
Sadame si a raňajkujeme. Napijem sa. Skoro som to vypľula na kamarátku tak " dobré" to bolo. Išla som si teda pre mlieko. To bolo aspoň pitné
Išli sme sa upraviť trochu do izby. Všetko som si nachystala a zbalila do kabelky. Všetko mám-pomyslela som si. A išli sme do autobusu. Keď sme boli všetci vyrazili sme.
Boli sme už v polke cesty na palác Versailles a jeho záhrady a fontány. Spomenula som si, že som si zabudla v izbe na nabíjačke baterku od foťaka. Super to som cela ja zábudlivá.
Po hodine cesty sme boli na mieste, trikrát sme si to dali do kolečka kým šofér našiel miesto na parkovanie. Vybrali sme sa teda do palácu. Veľmi ma také veci nezaujímajú ale budíš keď už som tu tak si to prejdem. A neľutujem. Bolo to tam krásne. Najviac sa mi páčila zrkadlová sála, jedáleň kde bolo asi 50 miest na sedenie, neviem koľko ich bolo presne. Nepočítala som ich ale asi ich bolo 50, odhadom a ešte sa mi páčila spálňa a tá posteľ. Krása. Taká veľká bola, ja o takej len snívať môžem.
Zvyšok sme len tak prechádzali palácom a ohovárali sme ľudí. Aká sranda to bola. Nikto nám nerozumel a to bolo super. A najlepšie to bolo, keď sme zbadali nejakého pekného chalana. Nerozumel nám a tak sme ho mohli ohovoriť aj pred jeho očami.
Potom sme mali isť do záhrad. Lenže. Stratila sa nám profesorka. Tak ju niektorý išli hľadať. Zatiaľ profesorka zisťovala, že ako sa dostať do záhrad. Ten pán, čo tam stál jej povedal, že predná časť je platená a zadná neplatená. Tak sme sa pobrali k autobusu. Pred bránou paláca nás obkľúčilo asi 12 černochov. Každý nám ponúkal to isté kľúčenky, šatky, brožúrky a eiffelovky malé, stredné a veľké. Potom na nich nabehli policajti a divadlo sa začalo. Konečne bolo na čo pozerať. Tí policajti boli aký pekný fúú vybrala by som si jeden černoško ale spadol a stratil šatky. Policajt samozrejme utekal za nim. Profesorka posielala niekoho pre tie šatky ale zobral ich policajt. Najprv nám ich ponúkal ale keď nikto nebral zahodil ich do koša. Tak ich jedno dievča išlo vziať.
O chvíľu došli aj zo "stratenou" profesorkou a mohli sme isť do tej záhrady.
Mali sme asi hodinku a pol rozchod. Nevedeli sme čo mame robiť tak niektorý si požičali autíčko alebo vozík= neviem ako to nazvať a niektorý bicykle. Ja a tri kamošky sme si prenajali bicykel. Ta cena bola na moje pomery dosť vysoká, ale čo neurobím pre zábavu? Tak sme si ich prenajali a vozili sa hore dolu po záhrade.
Po tej hodine a pol sme konečne išli do modernej časti mesta La Defense. Keď sme tam dorazili, všetci pozerali s otvorenými ústami alebo len fotili. Také pekné budovy som nikdy v živote ešte nevidela. Bratislava sa môže strčiť oproti tomu niekam hlboko do zeme.
Tam nám dali v nákupnom centre nejakú hodinku rozchod. Všetky baby samozrejme vyštartovali do butikov. Pozerali si oblečenie a vyberali čo si kúpiť. Len asi ja jediná som si nič nekúpila. Nie žeby by sa mi nič nepáčilo. Práve naopak ale boli tam také obchody ako aj v Bratislave. Tak načo kupovať v Paríži keď si to kľudne môžem kúpiť na Slovensku? Ja som bola len pozorovateľ. A nevadilo mi to Sranda bola, že tam boli obchody také ako aj na slovensku napr. Baťa-obuv a proste viac takých čo sú aj na Slovensku.
Keď sme sa stretli všetci išli sme sa prejsť po meste a potom na hotel kde sme mali voľný program. Tak sme hrali poker. Konečne som sa to naučila hrať.
Večer sme išli spať okolo polnoci..
Ďalší pekný deň v Paríži za nami
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
19. 10.októbra 2010 12:17
ty si si to zapisovala do denníka alebo si to všetko tak fantasticky pamätáš?
Napíš svoj komentár