Bolo raz jedno milé,úprimné, a verné dievčatko Jej život bol taký ako život každého tínedžera, no nebol taký ružový ako sa zdalo, prešlo už veľa času a ona potrebovala niekoho kto jej vylieči rany z neštastnej lásky. A tak si jedného dňa všimla chlapca s ktorým sa veľmi nepoznali, ani nekomunikovali...Bol to chlapec s krásnymi hnedými očkami. Ona neváhala a prihovorila sa mu, a tak sa začali rozprávať, on jej každý deň opätoval veľa krásnych hanblivých pohľadov..V jeden krásny deň prišla domov a cítila zvláštne chvenie,nevedela čo to presne znamená,bála sa toho že môže zas spadnúť do tej "jamy" citov. Napokon si predsa uvedomila že to nieje len taký prelietavý cit,ale je to začiatok jej lásky k nemu. A tak si po niejakom tom čase začali písať, ich písanie sa každým dňom stávalo väčšiou a väčšiou prioritou, na písaní s ním bola "závislá". Aj tak vedela že u neho nemá šancu,pretože taký zlatý a úžastny chlapec ako je on,by si nikdy nevšimol dievča ako je ona. No predsa sa mýlila, jedného dňa jej povedal že s ňou chce chodiť, ona ostala úplne zaskočená, no na druhej strane bola z toho veľmi štastná, a vedela že jej srdiečko bije len a len pre neho. Stretávali sa každý deň,obidvaja boli hanblivý, cez ich roztomilé nežné pohľady sa zbližovali stále viac a viac. Prešlo veľa času a ona sa rozhodla urobiť veľký krok, celá sa triasla a pomaličky k nemu pristúpila, jej pery sa pomaly blížili k tým jeho, cítila spoločný dotyk ich pier. Nechala sa unášať sladkou chvíľou, jej ruky pomaly skĺzli do tých jeho, on ich pevne chytil a silno držal,vtedy vedela že patrí len jej ! V tej chvíli si už nadobro " ukradol" jej srdce... Obidvaja vedeli že tá krásna chvíľa musí pominúť, no nevedeli sa rozlúčiť, pretože boli ako jedno telo, a jedno srdiečko. Prešlo veľa dní a oni spolu boli stále spolu, nevedeli bez seba vyzdržať ani sekundu, on jej konečne do očí povedal ako veľmi ju ľúbi... No raz prišiel deň "nečakaný"..on ju ignoroval, iba sa vyhýbal..jej pri pohľade naňho stekala po tvári slzička,pretože nevedela čo mu vlastne urobila a prečo sa správa tak ako sa správa, bola zmätená. Iba nevedomky krútila hlavou, a povedala si Dosť! Podišla k nemu a povedala : ľúbim ťa,ale...odstrčila ho nabok a s tvárou plnou sĺz utekala preč, čakala že za ňou príde, no on neprišiel ! Vedela že prišlo to najhoršie, vedela že už sa mu nebude môcť hodiť do náručia a povedať mu *ľúbim ťa*. Napokon sa to všetko vysvetlilo, povedali si že ich nikto nemôže rozdeliť, ani ten najväčší problém, ich udobrovanie bolo príjemné,dlhé objatia, bozky, chvenie sa v jeho náručí Boli spolu taký štastní,každý im závidel, hovorili im že k sebe neskutočne pasujú, a vidno ako veľmi sa ľúbia. Ona milovala keď sa jej hral s vláskamy, ako ju držal okolo pásu, pohľady z očí do očí. Lebo jeho " čokoládové očká" pre ktoré nemohla večer zaspať, a ráno sa zase prebudiť z krásneho sna v ktorom bol on ! Nikdy nemali problém zo žiarlivosťou, pretože na ňu nemal ani jeden z nich dôvod..no nič nemôže byť bezchybné..a tak prišli hádky..hádky a zase len hádky..a prečo? Pre jej hlúposť ! Lebo si namýšľala veci ktoré ani nemali súvis, žiarlila!..No nemala ani ten najmenší dôvod, on by ju nikdy nezradil, nikdy by nebol schopný byť s iným dievčaťom ako je ona. Iba ju túžil mať ! On celý patril iba jej, no stále o tom pochybovala, každým jedným dňom sa ocudzovali viac a viac. Dookola to isté..hádky..udobrovanie..a zase hádky..už ich to vôbec nebavilo..on ju nechcel stratiť a napísal jej : Radšej stratím svojho najlepšieho kamaráta ako Teba ! Radšej stratíš najlepšieho kamaráta ako mňa? Nechápala, srdce jej veľmi búšilo, toto nečakala, bol to pre ňu šok. A tak mu na to odpísala : Nerob to prosím ! Ja ti za to nestojím ! "Ňufik" nie ! A prečo Ňufik? Pretože túto prezývku mu vymyslela ona Lebo to bol len a len jej "Ujo Ňufik" No on to myslel vážne ! Pre ňu by obetoval všetko..úplne všetko. A tak sa rozhdola že mu do jeho rozhodnutia viac, nebude dohovárať. Obidvaja sa zhodli na tom že je to v poriadku. Prešli dni, prešli noci, a oni si ani neuvedomovali že sú spolu už tak dlho..čáš ubiehal ako voda. Spoločne sa tešili zo spoločných prežitých chvíľ...keď jej bola zima neváhal a dal jej svoju mikinu, aby jej bolo teplo..zbožnovala jeho vôňu..pretože vždy vonial tak úžastne a tak sladko..Prešiel mesiac,dve, tri..a nastal mesiac štvrtý..Oni dvaja..jednoducho boli nerozlúčna dvojica Tak veľmi sa ľúbili, toľko krásnych prežitých zážitkov spolu mali, dokázali si zo seba robiť navzájom srandu, vedeli že to je z lásky. No jedného dňa prišlo to čo nečakala..dobre vedel že tým čo spravil jej ublíži..aj tak to urobil..pretože to dievča s ktorým sa skamáratil ona neznášala, dobre vedel že nastane problém ak sa budú kamaráti..a mal pravdu prišiel problém a veľký... Ostana v zaskočená keď uvidela že oni dvaja sú "kamaráti", keď si predstavila že si spolu píšu,vtipkujú, venujú si čo i len 5 minút, chytala ju zlosť..! Už to nemohla vydržať a povedala "Ňufikovi" ako veľmi jej ublížil..on jej to chcel vysvetliť no ona nechcela..nechcela počuť nič o tom dievčati..bolo to veľmi zlé..a presne aj tak zle to dopadlo. Nabrala odvahu a opýtala sa ho? Prečo si taký čudný? Chceš sa rozísť?..On odpovedal..rozchod nechcem v žiadnom prípade! No nevyzeralo to tak..už na to nemala nervy a nechala to tak. Ich písanie bolo také chladné..od základu sa zmenilo..už jej nenapísal ani *ľúbim ťa* ani *mojko* ba ani *láska*....!..Nasledoval deň *14.Marec* bol to deň ako každý..a predsa iný..Aj v ten deň si začali písať..samozrejme tak zvláštne. Chcela aby jej už konečne vysvetlil dôvod..no on len napísal "Neviem"..A ona na to : Dobre tak teda nevieš?..Veď to aj tak chceš tak ..*Je Koniec*. V tú sekundu sa rozpadlo všetko!..Zmocnil sa jej plač, smútok,žiaľ..po 4 spoločne strávených mesiacoch sa rozišli.. Každý deň sa museli vídavať v škole, stále okolo seba prešli so sklopeným zrakom..ona si chcela zopakovať jednu z tých pekných chvíľ s ním..prišla k nemu a so slzami v očiach povedala "Posledná prosím" a pobozkala ho..vyčítala si že prečo práve ta *Posledná pusa* musela byť najkrajšia prečo?..Strašne ju to bolelo..po 2 dňoch za ním zase šla aby vedela či ju ešťe ľúbi..On sa jej pozrel do očí a len pokrútil hlavou s nesúhlasom..rozbehla sa a utekala preč..veľmi ju to vzalo..no prišla dalšia rana..dozvedela sa že ľúbi inú..že vlastne ľúbil ju..ale potom po čase pochopil že je tu ešťe jedna..ktorú ľúbi viac..nechcela si to pripustiť..nechápala..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
anjelik809  11. 5. 2011 20:41
tipnem si že si to zažila na vlastnej koži. držím ti palce
Napíš svoj komentár