Bola som vo vlaku zo školy. V Rači nastúpil chalan. Nie nejaký sex idol, ale ani strašidlo. Taký obyčajný no zároveň niečim výnimočný.
Bol tam s kamarátmi a cez okno ma zbadal. Došiel ku mne a rozprávali sme sa. o bežných veciach. Ako sa mám, ako bolo a tak..
Vystupoval v Pezinku a chcel ma pobozkať, ale ja som nechcela. Chcela som mu dať bozk len na líce, ale nevyšlo to tak ako som chcela. Pobozkala som ho na kútik úst.
Pochopila som, že nie je pravda, že nechcem aby ma niekto ľúbil a že ja nebudem ľúbiť.
Je to tak, že nebudem niekoho hľadať len preto, že..ani neviem prečo. Proste necháp to tak ako to je. Možno príde. Určite príde. Skôr či neskôr.
Načo sa do niečoho ponáhľať? Veď život mám len pred sebou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár