Možno prídem ja.
Neblázni. Načo si budeš míňať peniaze?
Veď ty ich míňaš.
Lenže to je iné. Ja ich mám až moc a ty nie.
Nevadí, ale aj tak asi prídem ja.
Martin neštvi ma. Ja tie peniaze nepotrebujem tak ako ty.
Tak mi ich daj.
Koľko chceš?
Iba srandujem.
Tak koľko?
30 eur.
Tu máš 40 eur.
Vrátim ti ich.
Viem, ale neponáhľa to.
Mala by si ísť. Počkaj pomôžem ti s kufrom.
Sadla som si k oknu. Jeden víkend v mesiaci strávim u Martina. Môj najlepší kamarát už 18 rokov. Do 10 som bola s ním stále. Teraz len raz do mesiaca. Vtedy sme sa presťahovali. Naši rodičia sú kamaráti už zo strednej. Keď som mala 12 rodičia sa rozviedli neznášala som to práve ľahko. Snažili sa to kompenzovať darmi a peniazmi. Hlavne otec. V 13 som Martina začala brať viac ako len kamaráta. Zaľúbila som sa doňho. Strašne sa mi páčil a aj páči. Vtedy mal frajerku tak som mu nič nepovedala a potom som už nemala odvahu. Od kedy jeho mamina je bez práce nemajú peniaze nazvyš. Preto nechcem aby Martin chodil za mnou, tak chodím ja za ním.
Vlak sa pohol a ja som pozerala von oknom. Nikto si ku mne do kupé neprisadol až o tri zástavky.
Môžem si prisadnúť?-spýtal sa známy hlas, ale nepozrela som sa kto to je. Bola som príliš zamyslená. Prikývla som. Sadol si oproti mňa.
Je ti niečo?-prebral ma zo zamyslenia. Bol to Martin môj najlepší kamarát.
Čo, čo tu robíš?-vykoktala som zo seba.
Musím ti niečo povedať. Naberal som odvahu celý víkend, ale nenabral som ju a keď si mi dala tie peniaze a nastúpila si do vlaku došlo mi, že je správny čas. Nechcel som sem len tak vojsť tak som si kúpil lístok.
Prečo?-nejak som nechápala.
Lebo, ľúbim ťa. Už niekoľko rokov.
Čo?- nemohla som uveriť tomu čo som počula.
Ľúbim ťa už od trinástich. Pamätáš? Chodil som so Simou vtedy som pochopil, že ju neľúbim, ale teba. Potom si ty chodila s Erikom tak som ti nechcel pokaziť vzťah, ale už nevládzem to dusiť v sebe. Pochopím ak to...
Ale prečo až teraz?-stále som tomu akosi nemohla uveriť. Bol to ako sen, ktorý žijem.
Lebo.-nenechala som ho dopovedať,
Nič mi nehovor.-pobozkala som ho.
Dnes sú to už dva roky čo sme spolu. Sú to tie najkrajšie roky. Vidím to tak, že s ním budem až do. To je jedno do kedy lebo je to to najlepšie a najúžasnejšie čo sa mi v živote mohlo stať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
baruuu
12. 1.januára 2011 16:14
jeeej fakt je to vymyslene? ja mam naj kamosa s ktorim sa poznam od skolky..a ties ked som ho po dlhom case zas videla tak som sa donho zalubila.... :/ len skoda ze to neskonci ako tvoj pribeh :/
Napíš svoj komentár