Dlhú dobu som nevedela čo mu mám napísať, ale nakoniec som mu niečo napísala. Neviem už čo, ale začali sme si písať...Po čase sme sa stretli u nás na dedine. Vtedy bol december. Pár dni pred Vianocami. Rozprávali sme sa o všetkom. Povedal mi, žeby so mnou chodiť nedokázal, lebo ma má rád len ako kamarátku.
Sklamalo ma to, ale žila som ďalej. Veď z priateľstva môže byť aj viac-myslela som si. V tom čase som mala dosť problémov a keďže sa stal mojou bútľavou vŕbou cez fb. Riešila som s nim takto každý problém a vyhovovalo mi to. Lenže keď to problémové obdobie prešlo zistila som, že si s nim nemám čo povedať. Nič nás nespájalo.
Od tej doby čo som sa doňho zaľúbila a následne odľúbila sa mi takéto niečo stalo párkrát, ale nikdy nebolo nič viac. Našťastie.
Asi dva či tri týždne dozadu som si dala na fb aplikáciu "keď ma ľúbiš daj páči sa mi to" dávala som to tam v nádeji, že nikto mi nedá "páči sa mi to" a čo sa nestalo Michal mi dal "páči sa mi to", ale kašlala som na to.
A ešte pred šiestymi týždňami som mala s kamarátkou, s nim a jeho kamarátom ísť v sobotu von.
Prvú sobotu sme na to nejako zabudli.
Druhú nemohli dojsť.
Tretiu, štvrtú a piatu sobotu som bola chorá tak sa nikam neišlo.
Deň pred tou sobotou čo sme išli von som sa stretla z jeho kamarátom. Ten mi povedal, že príde veľmi rád.
Nastala tá sobota a Michal mi stále nedal vedieť či prídu. V skutočnosti som si priala aby sa ani neozval. Zavolal mi na obed, že príde len on pretože jeho kamarát nemôže. Dohodli sme sa na mieste a čase stretnutia. Dala som vedieť kamarátke. Na určitom mieste v určenom čase. Z miernym meškaním prišiel. Chvíľu sme stáli na námestí a len tak kecali. Stále sa ma pýtal či mi nieje zima. Hovorila som mu, že nie a on furt, či nechcem jeho sako.
Tak to ma trochu vytočilo. Po chvíli sme sa išli prejsť. Išla som naschvál popredu, nemala som najmenšiu náladu. Akoby naschvál ma dobehol a niečo sa ma spýtal, neviem čo nevnímala som. Bola som zamyslená tak som len mykla plecami. Našťastie v Bini boli moji kamaráti tak som k nim zbehla. Došiel aj s mojou kamarátkou za mnou. Asi po pol hodine odišiel. Uľavilo sami. A konečne som sa uvoľnila.
Na druhý deň ma na fb čakala od neho správa:
Ahoj , som velmi rád , ze sme sa videli a stretli a tak aj pokecali v ten den ti to svcel No umna, prepac mi, moc som toho nenarozpraval a niekedy som nevedel co mam robit, povedal by som, že som bol trocha stratený, ja osobne sa moc neviem zabavat - a to si najme videla... ..raz cas poviem niečo vtipne ... Dakujem za vcerajsí vecer
Nevedela som čo odpísať tak som tú správu od ignorovala.
Nechápem to pred dvomi rokmi som ho chcela a teraz mi stačí maximálne konverzácia na fb aj ta je o ničom. Nechcem aby ma ľúbil alebo aby sa do mňa zaľúbil, pretože ja ho neľúbim a ani ho ľúbiť už nechcem.
Som divná, viem. Pred časom som chcela ľúbiť a byť ľúbená a teraz nič necítim ani "ň" citu. Neviem či v blízkej budúcnosti budem niekoho schopná ľúbiť a túžiť po niekom, ale teraz to nechcem. Stačí mi rodina a kamaráti, ktorých mám strašne moc rada a ľúbim ich iným spôsobom ako byť do niekoho zaľúbená.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
8. 11.novembra 2010 16:07
cele zle
2
zaujimave a davam velke plus za to, ze aj ja som sa nenormalne buchla do vtedy este neznameho Michala a teraz to uz skoro rok tahame spolu ..aj ked tym som ti asi nepomohla velmi :/
3
nuž, keď nemiluješ, aspoň nemáš žiadne zbytočné starosti a trápenia, takže len tak ďalej a to, či on teba má nejako viac rád, tak to ťa podľa mňa nemusí zaujímať a nemusíš to ani riešiť... je to čisto jeho osobná vec a osobný postoj voči tvojej osobe, ktorý vlastne ty sama zmeniť nemôžeš nijako, ibaže by si sa mu chcela nejakým spôsobom zhnusiť
Napíš svoj komentár