V živote sa nie raz do niekoho zaľúbime. Od detstva vnímame druhé pohlavie.
Vznikajú detské lásky bez toho aby sme to nejakým spôsobom ovplyvnili.
Pozná trojročné dievčatko, ktoré chodí zo svojím susedom tiež troj ročným chlapcom.
Videla som ako si dali pusu. Takú detskú a milú.
Majú sa radi a to sú len detičky. Je to také milunké vidieť tak malého a mladého človiečika zaľúbeného. Tento okamih ma tak dojal až mi vyhŕkla slza z oka.
Pamätám si na čas keď som bola v škôlke. Bolo tam jedno dievčatko Frederika. Vždy keď odchádzala zo škôlky domou musela každej kamarátke dať pusu na rozlúčku a len jednému chlapcovi Andrejovi. Bola do neho zaľúbená a raz keď nebol v škôlke plakala za ním. Dnes si na to z úsmevom na tvári spomínam.
Neskôr sa človek zaľúbi do niekoho na základke. Zvyčajne sú to platonické lásky. Niekedy sa tato platonická láska premení na skutočnosť inokedy na ňu zabudneme. Vo vyšších ročníkoch máme svojich idolov, ktorý sú väčšinou starší. Neviem, ale čím to bolo, že mojimi najväčšími láskami boli mladší chalani. Dvaja chalani na ktorých do dnes spomínam. Obaja mali niečo spoločné. Kamarátili sa s mojimi bratmi.
Prvým bol Dávid. Krásny chalan. Tmavé vlasy a tmavé oči. Zaľúbila som sa asi v piatej triede. On bol štvrták. Dlho som to tajila. Boli sme kamarátmi a mne sa tak strašne páčil. Hrávali sme futbal, chodili von a kamarátili sme sa. Asi v siedmej triede som mu napísala lístok v ktorom som mu napísala čo k nemu cítim. Nahneval sa a prestal sa so mnou kamarátiť. Začal na mňa nadávať a ja na neho. Od vtedy som sa s nim nerozprávala. Páčil sa mi aj napriek tomu.
Neskôr tu bol Erik. Blondiak zo zelenými očami. Stali sa z nás najlepší kamaráti. V tom čase hrávali spolu z jeho bratom a mojimi bratmi hviezdne vojny alebo star wars. Chodila som s nimi za záhradu sa tak zabávať. Bol to jeden z tých dni na ktoré nechcem zabudnúť. Veľmi som si ten deň užila. Erik mi povedal: „ Keď pôjdeš na strednú sľub mi, že na mňa nezabudneš.“ Sľúbila som mu to, veď bol mojím najlepším kamarátom a zároveň chlapec do ktorého som bola zaľúbená. Aj on do mňa. Nikdy sme ale spolu nechodili aj napriek tomu, že to bolo obojstranné. Boli v tom prekážky. Moji bratia, jeho brat a vek... potom to všetko krásne skončilo. Pohádal sa s mojimi bratmi a začal ma ignorovať. Zabudnúť na tie chvíle prežite s ním nechcem a je mi ľúto čo sa dnes z neho stalo.
Od vtedy som nikoho tak neľúbila. Aj keď som chodila z viacerými chalanmi. Nikdy to nebolo také ako pri Dávidovi a Erikovi.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aj ja si pamätám na jednu platonickú zo základky, len s tým rozdielom, že to bola na plnej čiare platonická s tým, že som s ňou netrávil žiadny čas a ani nič podobné, ale na to, že som v tej dobe ani jesť nevedel, asi nikdy nezabudnem a v tej dobe bol ešte taký hit, že Dievča z Liverpoolu od Džunka (nikdy neviem, či sa volá Miro alebo Michal) z The Backwards...
...darmo spomienky takéto si treba uchovať
a ešte niečo... možno preto si odvtedy nikoho tak neľúbila, lebo vtedy keď si mala takto v láske tých dvoch, tak to bola skôr taká čistá a prirodzená láska, ktorá sa už len veľmi málo vyskytuje...