Nikdy vám to nezabudnem! časť 1. (zoznámte sa so mnou+ moja rodina a ich milovaný Tadeášom)

Dobre. - povedala som podráždeným hlasom svojej milovanej mamičke a tresla som dverami. Pustila som si hudbu a hodila sa na postel. Konečne mám prerobenú izbu. pomyslela som si. Byt sa začal prerábať pred viacerými týždňami a moja izba bola až na konci zoznamu prerábaných miestnosti. Začalo sa wéckom kúpeľnou chodbou cez kuchyňu z ktorej sa dnes už ide do malej jedálne stade do obývačky do spálne mojich rodičov potom Tadeašovu izbu prerobili a nakoniec moju. Pri myšlienke na Tadeáša mi beha mráz po chrbte.

Neznášam ho odjakživa. Je to môj vlastný nevlastný brat. Ten im mojim rodičom bol vždy prednejší ako JA ich vlastná dcéra. Zvykla som si, že ho od dňa čo sa k nám privtierkol majú radšej. Bolo to síce už dávnejšie, ale nezvykla som si. Pýtate sa prečo je vlastný nevlastný brat?

Bolo to takto.

Mamina s ocinom mali kamarátov Janu a Lukáša. Mama pred rokmi chodila s Lukášom a ocino s Janou. No Lukáš sa zaplietol s Janou a tým sa mojím rodičom zničil vzťah. Oni sa navzájom podporovali, smútili až sa do seba zamilovali . Dlho ani s jedným z ich ex nekomunikovali až niekoľko týždňov do svadby. V deň ich svadby im ich bývali partneri oznámili, že spolu čakajú bábätko a tým sa ich vzťah napodiv zlepšil. Bábätko sa narodilo a bol to chlapec. Dali mu meno Tadeáš. Svojmu dieťaťu by som určite také meno nedala! začali ho volať Tady (čiže Tedy) a tak ho volajú dodnes. Moji rodičia sa stali jeho krstnými rodičmi. Sľúbili, že ak sa im niečo niekedy stane postarajú sa o Tadyho. Po dvoch rokoch som sa narodila ja.Dievča a pomenovali ma Kristína, ale to meno moc neobľubujem. Radšej som keď ma volajú Tina, ale bohužiaľ veľa ľudí nieje takých, ktorý by ma tak volali.

Celé detstvo som vyrastala s Tadeášom jeho rodičmi, ktorý boli mojimi krstnými rodičmi a maminou a otcom. Už ako malé dievčatko som sa cítila odstrkovaná, nechcená, nedocenená, škaredá, menejcenná, tučná, nemilovaná. Neviem ako som to celé prežila. Proste mám v pamäti jednú veľkú vymazanú časť nazvanú detstvo. Fakt je ten, že si pamätám len nato ako stredobodom pozornosti bol Tadeáš a ja som bola mimo diania. Vždy v kúte a sama. Vždy videli len a len jeho a pritom si mali všímať MŇA!! Ja som ich dcéra a nie ON!! Vždy bol on, ktorého obdivovali za nadmierne veľkú inteligenciu, jeho úspechy a výhry a aj keď sa mu náhodou niečo nepodarilo podporovali ho ďalej. A moje úspechy a výhry nevnímali za to prehry a neúspechy vytýkali, sťažovali sa aká som nemožná, nadávali mi, že som hlupaňa,že som tučko a dávali mi Tadeáša ako vzor "mohla by si byť ako Tady.", "prečo sa neučíš ako Tady?", "zober si príklad od Tadyho!" Preňho pochvala pre mňa nadávky a občas facky, ponižovanie, urážky. Nič pekné. Bola som a ešte stále som čierna ovca rodiny. Škaredé nechcené káčatko. Vždy som bola radšej v kúte sama vo svojom vlastnom svete s Lusy mojím zdedeným po Tadeášovi psíkom. Nechcel ju tak ho dali mne. Tak to bolo aj s inými vecami, čo nechcem dali mne. Čo chcel mu dali mihnutím ruky a mne? Ani náhodou až na prerobenú izbu a aj to moju veľkú dali jemu. a ja som ostala v malinkej hosťovskej. Vždy mi dali len použité chlapčenské oblečenie samozrejme obnosené Tadeášom. Bola som na smiech celej škole na základke a najväčším katom bol Tadeáš.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu