Stredna odborna škola. V hlavnom meste. Najprv som si vybrala učňovku, ale našťastie som sa spamätala a zvolila som si štúdium na lepšej škole. Hlavná vec bola to, že ta škola bola dosť ďaleko od bytu, v ktorom som žila. Musela som, ale bývať na intráku. Rodičia súhlasili, čo ma vôbec neprekvapilo. Na tú školu som išla aj tak s nádejou na nový život a na nový začiatok.

Začiatok nebol taký zlý ako som si myslela. Hneď vo dverách triedy, do ktorej som mala chodiť ma odchytila vyoká ako ja chudá dievčina s krásnymi čiernymi vlasami a pekne oblečená.
"Ahoj ja som Sofia. Budeš chodiť do tejto triedy?" opýtala sa. Prekvapene som sa rozhliadla po triede.
"Ja som Tina a hej budem sem chodiť. Teší ma." potriasli sme si rukami na zoznámenie.
"Sadneš si ku mne?" opýtala sa. Ešte raz som sa rozhliadlaa všimla som si, že zadné lavice sú obsadené.
"V pohode, kde sedíš?" ukazala na zadnú lavicu pri stene a išli sme k nej. Vedľa sedeli nejaký chalani, ktorý sa o niečom rozprávali a občas aj zarehotali. V poslednej lavici pri okne sedel nejaký chalan.Celkom sympatický.
"Počúj poznáš tu niekoho?" opýtala som sa.
"Zatiaľ nie a ty?" Kývla som hlavou, že ani ja tu nikoho nepoznám.
"Poďme sa zoznámiť s tamtým chalanom vyzerá tak osamelo." navrhla som mojej novej spolužiačke.
"Čo si?" zatiahla.
"Aj tak sa s ním skôr či neskôr zoznámiš tak?" nemusela som ju dlho presviedčať. Chlapec bol dosť prekvapený, keď sme si sadli do lavice pred ním.

"Ahoj ja som Tina a toto je Sofia." vystrela som ruku na predstavenie. Prijal ju a potriasli sme si.
"Ja som Eduard." povedal tichým hlasom svoje meno. "Ale radšej ma volajte Edo." povedal a zrakop prebehoval raz na mňa a raz na Sofiu.

Postupne sa do triedy dotrepalo viac a viac spolužiakov, tak sme si radšej sadli na svoje miesto, aby nám ho niekto neuchmatol. Ostala som prekvapená, aké typy ľudí budú chodiť do rovnakej triedy so mnou. Nejaká emáčka, dvaja hiphoperi,dvaja chalani, ktorý vyzerali priteplene a medzi nimi Edo. On je celkom milý chalan.

Netrvalo dlho a do triedy sa doteperila profka. Predstavila sa ako Angelika Malá. Jej príhovor trval asi päť minút. Potom nám urobila súkromnú obhliadku školy a povedala v akom čase sa mame dostaviť následujúci deň v škole.


***
Sorry, že pokračovanie až po skoro pol roku, ale "Lepšie neskoro ako nikdy." ako sa hovorí

a venované pre @upirka113 , @yeya , @shwarzcoolka dúfam, že vás to bude ešte baviť, čakám vaše názori

 Blog
Komentuj
 fotka
nikdynebudemstebou  24. 6. 2011 19:41
súhlasim lepšie neskôr ako nikdy a príbeh zaujimavý, síce nie ako tie dve časti pred tým, ale tak verím, že to bude lepšie
 fotka
ihavenoname  24. 6. 2011 19:45
@nikdynebudemstebou Ď. no tak Ď. za podporu
Napíš svoj komentár