PROSTE AK SA BY STE SA MA AJ OPÝTALI, KVôLI KOMU SOM MALA TAKéTO MYŠLIENKY NEPOVIEM VÁM TO. IBA JEDNO JE TO MôJ BLÍZKY ČLOVEK A SÚČASNE VZDIALENÝ.
Boli časy keď som dosť často myslela na smrť. Mala som obdobia, keď som rozmýšľala ako pomôžem "zubatej".
Raz som chcela skúsiť podrezať si žili, inokedy zas pohltať všetky lieky alebo opiť sa a skočiť pod vlak..ale tuto poslednú možnosť som rázne zamietla, pretože nezabila by som len seba, ale zranilo by sa veľa nevinných ľudí a to som nechcela. Všetko to boli len úvahy. Žiaden skutok. Našťastie. Bála som sa. Nie smrti. Tej sa ja nebojím, ale nechcem aby ľudia, ktorých mám rada trpeli mojim odchodom. Nie raz som počula ako mi ktosi povedal LUBIT MOZES DRUCHYCH LEN VTEDY AK BUDES NA 100% lUBIT A AKCEPTOVAT SAMU SEBA...a to je ten problém.ale o tom možno inokedy. Viem teda myslím si, že by som tým nie jednému človeku ublížila. no chcela by som vedieť komu by som naozaj chýbala a kto by maju smrť mal na háku. Dospela som ale k riešeniu, že keď už mám tu šancu žiť, tak ju využijem, ale nie vždy mám chuť. Hovorí sa, že SVET JE TAKY AKY SI HO SPRAVIS!!! a je to pravda! No keď sa ale na život pozriem z inej stránky tak nechcela by som nikdy umrieť, ale ani by som nechcela žiť večne. Možno niečo medzi tým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár