Chlapec, ktorý sa mi páči už veľmi dlho.
Chlapec kvôli ktorému chodím do kostola.
Chlapec pri ktorom sa mi podlamujú kolena.
Chlapec na ktorého nedokážem zabudnúť.
Začalo to niekedy dávno. Presne kedy neviem. Bola som možno piatačka, šiestačka, siedmačka na základke.(teraz som tretiačka na strednej )
Chodila som do kostola lebo som musela. Zbadala som tam teba. Moje srdce sa rozbúchalo. Nevedela som prečo. Nedávala som tomu význam. Nezamýšľala som sa nad tým.
O týždeň sa to zopakovalo. O týždeň zas. Až som si uvedomila prečo mi vždy pri pohľade na teba srdce búšilo ako zvon. zaľúbila som sa do teba. Ale mohla som sa zaľúbiť, keď som ťa nepoznala? No mohla a stalo sa to. Páčil sa mi tak strašne. Neviem to opísať, možno sa to ani nedá. Kto to nezažil nepochopí. Myslím si alebo nemám takú fantáziu.
Stal sa dôvodom prečo som vtedy chodila do kostola. Vedela som, že nič nebude, ale dúfala som...
Bola som ešte blbá a videla som to cez ružové okuliare.
Na nejaký čas prestal chodiť do kostola. Nechápala som prečo, až raz som išla ma neskoršiu omšu a tam bol. Začala som chodiť na ňu nie kôli nemu. Začal sa mi zas páčiť. Nechcela som aby sa mi páčil, ale nemohla som tomu zabrániť.
Aj keď som staršia a múdrejšia stále dúfam, že raz možno..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
peace!