Nechápe prečo sa práve ona narodila do tohoto skazeného sveta. Nevie na čo ju kto stvoril, keď ju život ako tvrdí vôbec nebaví, ale sama dobrovoľne ho zatiaľ neopustí.
Z detstva má rôzne spomienky, no len málo tých krásnych. Vlastne s jej otcom sa spája len smútok, bolesť, slzy, trápenie, depresia, modriny, nadávky, ponižovanie. Nepamätá si na deň, kedy by jej povedal otec milého slova.
Mala asi tri roky, keď bola u detskej pani doktorky. Bola spolu s babkou a mamou. Pani doktorka bola milé prekvapená, že už vie rozprávať, tak sa jej opýtala, čo vie povedať. Marta povedala : "Mama je pi*a." Pani doktorka ostala prekvapená a tak sa opýtala, kto jej to povedal a Marta povedala, že otec. Nikdy by sa toto nedozvedela nebyť jej babky Borky, ktorá býva s nimi pod jednou strechou.
Babka jej vravievala aj iné story, napríklad keď boli Roland a Tibor malé deti ešte v kočíku a plakali. Tak ich otec na nich zahučal, že nech sú tí malí koko*i ticho. A takto to bolo už od malička. Samá nadávka a samé hulákanie. Čuduj sa svetu, že s ním ich mama vydržala. Iné ženské by ho vykopli z domu a vykašlali by sa na takého hulváta. Veď kto by to vydržal? Ich mama áno. Vydržala to a dnes je sním už devätnásť rokov. Vlastne ešte stále je s ním. Martu to už, ale každý deň s ním menej baví. Vlastne vďaka otcovi nenávidí život.
venované @elsi dúfam, že sa ti bude páčiť aj pokračovanie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár