Keď bola malá veľmi rada chcela isť do škôlky. Bývali totiž hneď vedľa nej, takže chcela sa isť hrať s deťmi a tak ju mamina prihlásila do škôlky.
Marta si tam našla veľa kamarátov a kamarátiek. Teda vtedy si to myslela. Čas ukázal, že kto je čo zač. Našla si tam síce pár aj takých úprimnejších kamarátiek, ale dnes je to už len spomienka. Našla si tam najlepšiu kamarátku Ninu. Boli spriaznené duše. Nina bola od Marty o rok mladšia, ale oveľa inteligentnejšia. Myslené je to na to, že už v škôlke vedela čítať. Takže do školy išla spolu s Martou a ďalšími kamarátmi a zo Zdenkou.
Na prvý deň si Marta pamätá akoby to bolo len pred pár dňami. Vlastne pamätá si aj na deň zápisu do školy. Roztrasenými nôžkami išla k pani učiteľke, ktorá jej dala papier z oznámením, že v septembri začína školu.
V prvý deň išla bojazlivo do školy. Nevedela čo ju tam bude očakávať. Istotu mala len v Nine a Zdenke. Jej kamarátky zo škôlky. Čas v škole bežal ako voda. Prvý rok, ešte na začiatku chcela isť na kurz anglického jazyka, ktoré bolo v jednej triede, ale bol to zároveň aj posledný deň na anglickom jazyku. Pretože jej mamina sa na ňu nahnevala, že ostala v škole dlho a že sa o ňu bála, keď neprišla domov v čas. Povedala jej, že namiesto angliny sa bude učiť neminu, lebo Rakúsko je bližšie ako Anglicko.
Bola síce ešte malá, ale zarmútilo ju to, pretože hodina angličtiny ju naozaj zaujala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár