-Už nebudem piť. Nikdy!- zneli prvé slova po prebudení, ktoré som venovala Nike, zas som klamala, nie len seba, ale aj ju. Vedela to tak ako som si to uvedomovala aj ja. Tieto slova počula z mojich úst už najmenej miliónkrát aj tak boli zbytočné, lebo som nikdy neodolala tej alkoholovej vôni fernetu. Zbožňujem ho viac ako, ktoríkoľvek alkohol na svete, ktorý som pila a to som teda ochutnala už kadečo.
-Keci.- povedala a vybuchla do smiechu. Vedela som čo vyvolalo u nej taký huronský smiech. Vyzerala som ako každé ráno po fláme otrasne. Vlasy mi stáli na všetký svetové strany, dokonca vyzerali ako ožuté kravou. Nič lahodné, pod očami som mala rozmazanú špiralu a linku, ktorú som si od únavy nevládala odmaľovať a tak som vyzerala opätovne ako strašiak. Z úst mi zapáchalo akoby som zjedla no radšej nebudem myslieť na to, no nebudem na to myslieť. Lebo by ma zasa naplo.
-Idem do sprchy.- vyhlásila som, otočila sa jej chrbtom a odkráčala slimačími krokmi do kúpelne. Napustila som si plnú vaňu vody a naliala do nej penu do kúpela. V prvom rade som sa odmaľovala, lebo som vyzerala príšerne. -Ešteže Rišo tu nie je.- pomyslela som si. Vošla som do vane, uložila som sa do nej čo najpohodlnejšie a spustila som play na prehrávanie myšlienok, ktorých bolo neúrekom. Mala som neskutočne preplnený hardisk, ktorý som nemohla za žiadnych okolností vymazať.
Zavrela som oči, snažila som sa vychutnávať si príjemne teplú vodu, ale nemohla som sa úplne uvolniť. Stále ma čosi trápilo. Chcela som si zamestnať myseľ niečim dôležitým, ale márne som sa pokúšala. Bezvýsledne. Neviem koľko času som strávila vo vani, ale bolo to určite cez hodinu. Keď som čistá, voňavá vyšla z vane rozhodla som sa, že pôjdem na nákupy a zmením si kompletne šatník. Síce hneď to nepôjde, lebo som sa milionárkou ešte nestala, ale postupne si ho zmením. Obliekla som si obľúbené rifle, obliekla tričko s nápisom "I ♥ Paris" a vošla som do izby. Nika stále lehnila na posteli a tvárila sa, že spí. Hodila som sa vedľa nej a zakričala do ucha, že nech sa dá doporiadku, že ideme na nákupy.
-Nikam nejdem.- zahlásila a natiahla si cez hlavu vankúš.
-Neštvi ma. Cica daj si sprchu, prezleč sa, namaľuj a ideme.-
-Šibe? Mám opicu, celý svet sa predomnou točí a ty chceš isť na nákupy? Si zošalela.-
-No tak mici, musím sa odreagovať. No tááááák.- naliehala som na ňu ešte pár minút, ale po dlhšej dobe som pochopila, že to nepôjde. Tak som si obula botasky a vyrazila sama na nákupy sama. Prešlo ma to rýchlo. Nevedela som čo konkrétne si mám kúpiť. Ako si mám zmeniť šatník. Kúpila som si len rifle, ktoré budem mať na sebe tak 3-krát a zvyšok života ich budem mať v skrini. "Nákupy" som ukončila v podniku, v ktorom som si objednala chladený pomarančový džús.
-Bejby, ale si to včera roztočila.- prisadol si vedľa mňa ku baru Majo.
-Ale, ty si niečo pamätáš?
-Jasne, ja vždy.- žmurkol na mňa. Presne si pamätám na deň, keď som sa s Majkom spoznala. Bolo to na jazerách s bratom. Hrali sme volejbal, teda snažili sme sa o to. Vtedy tam prišiel Majo s kamošmi, že či sa môžu pridať. Mohla som mať tak pätnásť rokov. Súhlasila som a bráško nemal tiež nič proti. Od toho dňa sme boli v kontakte. Veľa mi pomohol v najhorších chvíľach stál pri mne, bol mi oporou.
-Ideš večer?
-Že váhaš, nikdy nebudem chýbať a ty ideš?
-Neviem, nie som na tom v poslednej dobe najlepšie. A po včerajšku no uvidím.
-Jasne bejby, tak večer. Bežím mama potrebuje pomoc s nákupom.- rozlúčili sme sa, dal mi bozk na líce a už ho nebolo. Niekoľko minút po jeho odchode som cítila jeho nádhernú chlapskú vôňu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nikdynebudemstebou
21. 3.marca 2012 20:17
ohhhh supis som necakala ze tak skoro napises nieco nove...a ten majo? vyzera to tak ze by nieco mohlo byt? alebo skor riso? uff, rychlo pridaj dalsiu!
Napíš svoj komentár