Po mesiaci sms-kovania a volania sme sa stretli aj osobne. A naživo vyzeral ešte lepšie ako na fotke. Ja som vtom čase mala 15 rokov a on 19 rokov. Zo začiatku som ho brala len ako kamaráta, ale čím častejšie sme sa stretávali tým viac sa mi páčil.
Na Valentína sme sa znovu stretli. Doniesol mi červenú ružu a povedal mi:
„Čoraz viac ťa milujem“, ja som mu povedala to iste a už sme sa len bozkávali. Potom ma pozval k nemu na večeru a ja som pozvanie prijala. Po večeri sme išli do jeho izby a začali sa vášnivo bozkávať a neostali sme len pri bozkávaní. Keď mi vyzliekol tričko sa spýtal či to naozaj chcem, ale ja som neodpovedala a po chvíli ho začala bozkávať a tým som mu dala svoju odpoveď. Zrazu sme boli nahý a ležali vedľa seba na posteli, bozkával ma po celom tele najprv len na ústa neskôr prešiel nižšie bozkával mi prsia a vtedy do mňa vkĺzol. Necítila som žiadnu bolesť, iba lásku a šťastie. Bolo to neskutočne krásne ako v sne ale bola to realita. Lenže keď som zistila koľko je hodín som mu povedala že už musím isť. Odprevadil ma až na stanicu, kým neprišiel vlak.
Doma ma už čakal otec, opitý a v ruke držal varechu. Začal ma mlátiť hlava nehlava. Na druhy deň som ani do školy nemohla isť takú som mala opuchnutú tvár. Ale o tri dni som bola zasa sním. V jeho hrejivom a nežnom náručí. Pri Anrejovi som zabudla na všetko utrpenie a bolesť. Dokonca som ani nevnímala opuchnuté telo od bitky. Všetko bolo skvele kým sa otec nedozvedel, že s ním chodím a že som sa s ním aj vyspala. Neviem kto mu to povedal ale ešte v ten večer ma vyhodil z domu zo slovami: „Kým nedostaneš rozum sa mi neukazuj na oči“. Odišla som, keď som už stala na stanici som s plačom zavolala Andymu, že nemám kde spať. O pár minút pre mňa prišiel na aute. Všetko som mu vyrozprávala a zobral ma k nim domou.
Jeho mama ma privítala s úsmevom na tvári a nepotrebovala žiadne vysvetlenie. Prvý mesiac čo som u nich bývala som spávala v hosťovskej izbe ale asi po mesiaci som začala spávať uňho v izbe. Od toho dna čo ma otec vyhodil som bola strašne šťastná. .Jeden večer sme boli v dome sami a zas mi uvaril skvelú večeru a skončili sme v posteli. Milovali sme sa po druhýkrát ale bez ochrany. Cítila som sa šťastná. O dva mesiace som zistila, že som tehotná. Povedala som to Andymu a ten na druhý deň kúpil dva tehotenské testy oba vyšli pozitívne. Bola som tehotná v pätnástich rokov. Pri večeri sme to oznámili jeho rodičom, ale neboli tou správou nadšený, lenže sme im vysvetlili, že to dieťa je z našej lásky a že možno otec pochopí, že sa naozaj milujeme.
....
Nejaký čas som naberala odvahu, ale nenabrala som ju. Čakal som týždeň dva, tri, kým budem pripravená to otcovi povedať. Odvahu som nabrala až v deviatom mesiaci tehotenstva. Hneď ako ma otec zbadal zavrel mi pred očami dvere. Stala som tam z Anrejom ešte nejaký čas, či si to nerozmyslí ale nerozmyslel si to.
Na druhy deň sme išli na večeru do mesta. Pozval ma na romantickú večeru .Asi hodinu pred odchodom nám jeho mama vravela aby sme to odložili lebo je veľká búrka, ale nedali sme na ňu a išli. No asi na pol ceste sa to stalo. Havarovali sme...Na nič iné som si nepamätala. Zrazu som sa len zobudila v nemocnici. Bola pri mne moja mama a vyzerala otrasne. Mala kruhy pod očami a pochudnutá určite o desať kíl. Opýtala som sa jej, že čo sa stalo, že som v nemocnici a povedala: „Pred piatimi mesiacmi sa tebe a Andymu stala nehoda a ona a dieťatko čo ste spolu čakali to neprežili. A ty si upadla do kómy.“ povedala a začala veľmi plakať .Zmohla sa len na jedno objatie a odišla z izby. V tom okamihu sa mi zrútil celý svet. Želala som si len umrieť. Nevidela som žiadny zmysel života. Cítila som len bolesť, samotu, prázdnotu a obrovsky smútok. Všetko bolo tak veľké ako láska k nemu. O chvíľu už boli pri mne doktori a robili mi rôzne vyšetrenia. A povedali, že som len tak tak prežila ale dieťatko nemalo žiadnu šancu ani po operácií šancu. Na druhy deň mi Andyho mama oznámila, že sa pomaly ale isto uzdravujem ale mne to bolo jedno želala som si len umrieť, isť za Andym a našim nenarodeným dieťatkom. Po dvoch mesiacoch ma prepustili domou. Na druhy deň som požiadala mamu aby ma zobrala k Anymu hrobu. Samozrejme ma tam aj vzala a nechala ma tam samu.Bola som tam desať hodín, došla ku mne jeho mama a vzala ma zo sebou k nim. Nevedela som, že kde je teraz môj naozajstný domov. U mojej mami? U môjho otca? Alebo u Andyho rodičoch? Na tieto otázky som hľadala odpoveď. Keď sme došli k nim domou sme sa začali rozprávať úplne o všetkom. Povedala mi, že o mne Andy stále hovoril, že ma ľúbi, že by zniesol pre mňa aj Modre z neba keby to bolo v jeho silách, že žiadnu babu neľúbil tak veľmi ako mňa. A na konci rozhovoru mi povedala, že žijem len kvôli nemu. Pretože mi daroval jeho srdce. Presne toto povedala „Andy hľadal vhodne srdce pre teba po celom svete ale žiadne sa nezhodovalo s tým ktoré si potrebovala ty, keď si bola naozaj v kritickom stave si dal urobiť testy, či by nemohol byt tým darcom on a vysvitlo, že to jeho srdce bolo vhodne najhodnejšie zo všetkých sŕdc a tak to aj spravil. A to srdce daroval tebe a vášmu bábätku čo ste čakali. Lenže o dva týždne po transplantácii si prišla o bábätko.“ A podala mi list, ktorý mi tu nechal Andy.
Odišla som do jeho izby a začala som čítať:
„Zlatko moje jedine. Keď to teraz čítaš znamená to, že operácia vyšla úspešne. Dúfam že žiadne komplikácie neboli. .Musel som to spraviť pretože bez teba by som nevydržal ani sekundu. Od prvej sprayi čo som ti napísal som vedel, že budeme spolu a tak sa aj stalo. Strašne moc som ta miloval, miluje a budem milovať .Mama mala v ten večer čo sa to stalo pravdu nemali sme isť ale my sme boli tvrdohlavý a išli sme a doplatili sme nato. .Raz som ti hovoril, že by som spravil čokoľvek aby si žila a aj som to spravil. Prosím ťa nehnevaj sa na mňa ale musel som to urobiť z veľkej lásky k tebe. Prosím nikdy nepomysli, že by si sa zabila a ani nič podobne. Spoznal som tvoju mamu a otca a potrebujú ťa obaja a bábätko taktiež. Tvoj otec sa lieči a úprimne ľutuje, že ti ubližoval. Ži ďalej aj keď to nepôjde ľahko. Kvôli mne si nájdi niekoho pri kom budeš šťastná a ktorý ťa bude milovať. Celý život máš ešte pred sebou ale nikdy na mňa nezabudni. Ja som sa stal tvojim anjelom strážnym a budem ťa vždy ochraňovať. NIKDY NA MŇA NEZABUDNI tvoj Andrej."
Dnes so od nehody už štyri roky, ale stále cítim, že to nebude už nikdy také aké to bolo s Andym .Nikdy! Aj keď mám priateľa, ku ktorému začínam cítiť lásku stále milujem Andrejka a viem, že ho budem milovať navždy. Vie to aj David a je s tým zmierený. Chápe čo prežívam lebo aj on prišiel o svoju lásku a pomáha mi prekonať všetko to trápenie. A vie aj to, že ho nikdy nebudem milovať tak ako Andyho a že naňho ani nikdy nezabudnem lebo mi daroval život a jeho vlastne srdce v ktorom ho budem navždy nosiť. Dokonca mu ani nevadia fotografie čo mám vystavené na poličke. Trvalo mi dlho kým som sa zo všetkého toho trápenia dostala, ale aj tak nie som z toho úplne vonku. S maminou sa náš vzťah odvtedy veľmi zlepšil začali sme si navzájom rozumieť, otec sa úspešne vyliečil a úprimne oľutoval, že bol na mňa cely život odporný a stretávame sa každý týždeň na káve. S Adnyho mamou sme veľmi dobre kamarátky a jeho otec je mojim druhým otcom. A tebe Andrejko môj odkazujem, že ťa budem vždy nosiť naše spoločne spomienky v tvojom a mojom srdiečku.. Budem ta milovať navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár