Sám...

Už mnoho dní a mnoho nocí
plavím sa svetom sám
a bez pomoci.
Som sám na opustenom
a zabudnutom mieste
a vy, ľudia!
Prečo tu so mnou
teraz nie ste?!

Rozhliadam sa,
oči si námaham,
vzpieram sa,
iba rukou zamávam...
No všade vôkol
iba čudné ticho je,
ticho večera
a chladnej noci,
som sám a bez pomoci!

Vidina spoločnosti
ma nikdy neláka,
radšej pocit samoty!
pre mňa čudáka.
Som tým, čím som
nechcel byť...
musím sa zmieriť
s osudom
a ďalej vo svojom
smútku žiť.

Nikdy neviem,
kam ma osud zaveje,
idem ďalej sám
a nezbieram trofeje.
Pánom som si sám,
právo na môj život
iba ja mám!!!
Osud svoj držim
pevne v hrsti,
mnohým tým leziem
riadne proti srsti.

Závisť, ohováranie, zlosť...
ľudia sú ako besní psi,
ktorým ukradlo kosť.
Nemám rád ich blbé poznámky,
tvária sa suverénne
aj bez pozvánky.
Ľudia sú svine
(chudák prasce-zvieratá),
tak spolu pime
(to sa tak niekomu ráta).

Som sám, bez pomoci,
vo dne a aj o polnoci.
Som hrdý, že k tomu
stádu divých koní nepatrím.
Sám svetom plávam povetrím,
čo chcem,
vďaka sebe dosiahnem,
nemusím sa nikomu prosiť,
krvou vlastnou trávu rosiť.
Žijem si voľne ako vták,
úsmev môj nezatieni
žiaden mrak!

Sám, sám, sám ...
to je osud môj,
ale vybral som si
život svoj.
Nikto mi nič nemôže,
načo, že mi niekto pomôže?
Veď som tu sám
cez deň a aj v noci
som sám a bez pomoci...

PS: Písala som to v mužskom rode, lebo sa mi tak chcelo a hotovo!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu