ale dievča, čo sa na mňa usmieva,
to už nepoznám,
a pritom to bolo iba pred rokom...
Odvedy sa mnoho vecí zmenilo,
všetko ubehlo rýchlym krokom...
Znovu sa dozadu obzerám,
no obraz zmizol,
pamätám si iba rám...
Kde je to šťastné dievča zpred roka?
-neviem-teraz stagnujem,
nehýbem sa ani o pol kroka...
Deň za dňom, týždeň za týždňom ubieha
a pocit nekonečnej ničoty
na mňa zrazu dolieha
Život mi medzi prstami preteká,
lenže neviem to ovplyvniť,
tak každý odo mňa uteká...
Ja však nemám pocit viny,
chcem ísť ďalej bez ujmy,
nie kúpať sa v bahne žaburiny,
musím zmeniť záujmy!
Tak toľko môj momentálny stav...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakul
2. 12.decembra 2006 22:13
Super báseň a hlavne posledná strofa. "musím zmeniť záujmy" - to sa mi veľmi páči.
2
...hej, veď ako som už uviedla aj vo svojom profile: ja som taký pesimistický optimista...takže aj keď je v nej mnoho pesimizmu vyjadruje aj nádej(keď zmením tie záujmy)...
3
Hmm pekne, ale myslis ze je treba sa obzerat az tak daleko? za tebou su roky pred tebou je storocie
4
NEPOZERAJ NATO CO BOLO.. ALE NA TO CO NEBOLO A MOHLO BYT.. A HLAVNE NATO CO BUDE A CO PRIDE
Napíš svoj komentár