Podrobne vám ho neopíšem, kedže bol dosť drasticky predstavený v mojej mysli. V tom sne som surovo "zmasakrovala" zavraždila toho svalnáča.
Po prebudení som nad tým chvíľu premýšľala a rozosmialo ma to, kedže ja by som pri jeho sile nedokázala urobiť vlastne nič. Neviem ako dlho som spala, no ked som prešla niekoľko schodov v pyžame so sptrapatými vlasmi a zbadala pôvabného svaláča v našej kuchyni, mala som pocit, že prešlo len 5 minút.
"Dobré ráno" jemne som sa usmiala a v hlave si hovorila, aký veľký trapas, v takom stave sa niekmu ukázať. Spomenula som si jemne na Viktora, vybrala jogurt z chladničky a sadla si za stôl.
"Pametáš si ho?" ozvala sa mama.
"To je ten pán, ktorý bol na pohrebe, však?" tvárila som sa akokeby som si tým nebola vôbec istá.
"Áno, som to ja" pousmial sa " je vám už lepšie? ... ináč som Martin, môžeme si tykať ak vám to nebude vadiť."
Toľko slov sa na mňa rútilo, dezorientovane som naňho hľadela a vyhrkla zo seba " hmm, no je to lepšie, len som trošku zmätená z vašej vlastne z tvojej návštevy, som Linda."
Usmiali sme sa na seba a ja som začala jesť, "dobrú chuť" povedali oabja naraz a všetci sme sa na tom zasmiali. Začali se sa rozprávať a mne sa stále "motal" te sen v hlave.
Martin za nejaký čas odišiel. Ostala som doma s mamou a začala som sa jej vypytovať, kto je to, prečo prišiel, aby mi objasila jeho návšetvu. Nakoniec som sa dozvedela, že je to nejaký psycholog alebo čosi také a bude ma pravidelne navštevovať.
---------------------------------------------------------------------------
---------------------------------------------------------------------------
---------------------------------------------------------------------------
1. návšteva "psychologa" Martin(k)a :
"Ahoj, tak dne szačneme prvou terapapiou, budem sa ťa pýtať rôzne otázky, kľudne popremýšľaj nad tým, čo povieš, len neklam, čo sa dozviem nikomu neprezradím. Je to naše tajomstvo." Veľmi priateľké, pomyslela som si, no obávala som sa tých otázok.
"Ahoj, no dobre, budú to otázky o Viktorovi ?" bola som zvedaná.
"No, aj áno, ale nebude to také priame postupne sa budeme k tomu dostávať, ale najprv budem musieť zistiť tvoj aktuálny psychický stav."
Cítila som sa dobre, nemala som pocit, že potrebujem psychologa, ale možnoto predsa bude lepšie a nebudem mať depresie zo straty môjho Viktora.
"Dobre, môžeme začať" zahlásila som a čakala na prvú otázku.
"Ako sa cítiš ?"
"Tak normálne, aj ked niekedy pociťujem úzkosť."
"Normálne, tak ako predtým?"
"Nie je to také ako predtým, ale myslím si, že to zvládam."
"Nemávaš zlé sny alebo nočné mory ?"
Pri tejto otázke somsi ihned spomenula na ten môj hrôzostrašný sen. Nevedela som, čo mám povedať, no nehccela som klamať.
"... aj áno, teraz nedávno bol jeden dosť škaredý!"
"Bolo to niečo s Viktorom alebo haváriou?"
"Nie, bolo to o vražde!"
"Chcel ťa niekto zabiť?!" Nedočkavo sa ma vypytoval a u ňa nadobúdal pocit strachu. Strachu z úprimnosti ...
"Mňa nie, to ja som bola vrah!" vyklepaná som sklonila hlavu a pomaly mi stieklo niekoľko slz po tvári. Martin ma objal a jemne hladkal, utešoval.
"Koho si chcela zabiť ? Ublížil ti ten človek ? "
A v tejto chvíli som stratila všetku odvahu. Ako mu mám povedať, že jeho som tak krvilačne zabila. Samozrejme bol to len sen, ale on na to má nejaké svoje psychologické vysvetlenie. Chvíľu bolo ticho ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 4.apríla 2011 16:38
trochu vacsi rozsah a viac opisov by nezaskodilo. nechod na to tak hrrrrr
Napíš svoj komentár