V jej očiach som sa vždy strácal. Ten prenikavý pohľad, ktorým mi hľadela priamo do duše. Miloval som ho aj nenávidel. Modré. Uhrančivé. Presne také ich mala. Oči ako bytosť z iného sveta. Vedela nimi potešiť srdce, no aj ublížiť. Mali neskutočnú moc. Ako to len robila? Lenže kde je teraz. Už ju nevidím. Stratila sa mi v dohľade. Posledný krát. Už ju viacej neuvidím. Aké je to, túžiť po niečom čo nemôžem mať? Bolí to... tak ako nič iné. Kde sú tie oči v ktorých sa odrážal celý môj svet. Nenávratne preč. Chcel by som vrátiť čas. Čas do doby keď bolo všetko krásne, obrátiť jeho tok. A tam ho zastaviť, a nikdy s ním už nepohnúť. Zostať len v tom jednom momente. Nejde to.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár