Staviam si domček z lega. Kocku po kocke. Vezmem tú najdlhšiu a položím ju na zem. To bude časť základov. Pevných základov môjho vnútorného sveta. Na nich postaviam svoje nové ja. Vidím ďaľšiu kocku, priložím ju k základom. Postupne staviam múry. Všetky štyri. Áno, môj domček je klasický, štvorcový, nudný ale za to pevný. a je veľký, skladá sa z obrovskej kopy legových kociek, veľký až tak, že keď začínam stavať strechu, potrebujem k tomu rebrík. Postupne sa mi to však podarí. Postavím sa do stredu tohto domčeku a pozerám sa na jeho nudné steny. Prečo je takýto ? Podľa mňa preto, aby bol čo najednoduhší, čistý a bezpečný. To je fajn, ale čo z toho, keď neskrýva žiadne tajomstvo, žiadnu záhadu? Štve ma tá nuda jeho štyroch stien a beriem kladivo ktorým ho začnem pomaly ničiť. Mlátim z celých síl do jeho krajov, strechy, dverí až ho celý rozypem. Zničil som všetko čo som doteraz vybudoval. No avšak na zemi sa znova nachádza obrovská hromada legových kociek s ktorými môžem začať odznova. Staviať to, čo naozaj chcem... Zaujímavú a tajomnú stavbu, ktorá ma po jej postavení bude neustále udivovať a stále budem chcieť obdivovať jej krásu. A keď ma omrzí.. asi ju zbúram znova.
Krása lega sa skrýva v jeho nekonečných možnostiach.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  26. 12. 2017 16:59
Ty píšeš fakt dobre, nikdy nesklameš.
Napíš svoj komentár