Kedysi dávnejšie som písal blog, kde som sa zamýšľal nad tým, prečo vlastne človek potrebuje istotu. Vtedy som si myslel, že istoty sú v živote dobré a je dôležité ich mať. No mýlil som sa. Opak je pravdou. Celý život je totiž neistota, a naháňanie sa za niečím, čo v skutočnosti neexistuje je márne. Nikdy nemôžme vedieť čo sa naozaj neskôr stane. Môžeme v to len dúfať, no niekedy sa to príliš neoplatí, pretože život je fiškus. Vie vymyslieť oveľa viacej vecí, ktoré sa môžu stať, než si my sami predstavujeme. Ale to je len dobré. Pretože nás môže veľakrát prekvapiť, potešiť ak niečo nečakáme.

Neistoty vytvárajú určité napätie a istoty sú zase ako keby kameň. A kameň je nudný, nehybný, nič sa s ním nedeje. Neistoty sú premeny, zmeny, pohyb. Raz sa deje jedno a raz druhé. No to je na tom krásne. Je to ako kvietok, ráno sa zobudí a otočí svoje lupene proti slnku, celý deň sa kymáca vo vetre, poddáva sa mu. Zrazu v tom príde niekto a odtrhne ho. Je taký zraniteľný. Avšak krásny. Zraniteľnosť a zmeny sú krásne. Nie ako kameň, stále si tak leží medzi kolegami kameňmi a nič sa s ním nedeje. Nieje na ňom nič zaujímavé.
Istota totiž vychádza z mysle. Myslíme si že niečo máme isté, že zvládneme nejakú skúšku, že sa nám niečo podarí, alebo si myslíme že isto dačo nezvládneme. Ale nemusí to tak byť. Môže to všetko dopadnúť úplne inak.

Pretože jedinou skutočnou istotou v živote je neistota.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
333xander  1. 4. 2012 12:41
Jediná istota v živote je, že nič nie je isté.

tak tak
Napíš svoj komentár