Najlepšia myšlienka, ku ktorej som dospel bola veľmi jednoduchá. Otvorenosť životu. Život. Čo tým vlastne myslím? Všetky problémy a trápenia, ktoré máme sú vždy len v našej hlave. Keď nad nimi premýšľame, dávame im tým energiu a trápime sa ďalej. Keď sme šťastní, tak nad tým príliš nepremýšľame. Užívame si život a myšlienky akokeby vtedy neexistovali. Žiť v okamihu, žiť pre tento moment. To je umenie dnešného sveta. Len veľmi ťažko sa k tomu dá čoilen priblížiť. No keď sa do tohto stavu dostanete, zrazu pochopíte, že všetky vaše trápenia sú len hlúposť. Niečo, čo skutočne neexistuje. Niečo čo si len sami držíte v hlave, ani neviete prečo. Ak by sa dalo vždy žiť v prítomnosti, nezamýšľať sa nad tým čo bolo a čo bude. Vtedy by človek bol skutočne šťastný. Najšťastnejšou myšlienkou je život samotný. Treba ho žiť. Nie premýšľať. Treba sa vedieť odosobniť, dostať sa von zo svojej hlavy a vnímať okolitý svet. Je krásny, len v ňom treba tú krásu vidieť, vnímať. Nieje to najľahšie ale dá sa to. Dokázať si vychutnať moment, v ktorom práve sme. Je jedinečný a nikdy viacej sa nebude opakovať. Prečo sa teda trápiť? Život je na to príliš krátky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár