Dvere miestnosti sa otvorili a dnu vošiel zavalitý chlapík s plešinou v bielom plášti a vysoký vychudnutý muž s okuliarmi ako popolníky. Žena sa roztržito usmiala na doktora v plášti. Druhý muž k nej pristúpil a stisol jej ruku.
"Naozaj sme za vami nechceli ísť, teda nie že by sme mali proti vám niečo a neberte to osobne, teda nie že by sme vám teraz išli povedať niečo čo by ste mali brať osobne ale viete, situácia sa naozaj vyhrotila..."
"Drahá prosím ťa. Zo ženou sme sa rozhodli zveriť našu dcéru do vašej opatery." skočil habkajúcej žene do reči jej muž.
"Nuž a smiem vedieť o aký problém ide?" spýtal sa doktor.
"Nech sa páči, pozrite si to. Celé dni nič nerobí len ho sleduje. Vie všetko o jeho živote. Vyzerá ako chodiaca mŕtvola. nerozpráva. A stále trhá papiere na malé kúsky."
Žena prepukla v plač a muž sa na ňu vyčítavo pozrel.
"Trhá papiere?" zdvihol obočie doktor.
"Áno. Dobre ste počuli. Neustále zíza na stenu a trhá papiere na maličké kúsočky."
"A nerozpráva?"
"Nie. Úplne ignoruje všetko okolo seba."
"Pripadá vám paralyzovaná?"
"Nie. práve to je najzvláštnejšie. Chodí na nákupy. Kupuje si handry a topánky, maľuje sa, farbí si vlasy, číta knihy, chodí na internet. Žije úplne normálne až na to že nerozpráva a nemo civí do steny."
"Zaujímavé. Viete človek potom čo ste povedali premýšľať o tom ako môže trhať papiere, civieť na stenu a nakupovať. Je to naozaj rozporuplné."
"A sleduje jedného chlapca. On ani jeho rodičia o tom nevedia. Ved viete, nechceli sme škandál. Na stenách jeho izby má vylepené jeho fotky, zoznamy jeho obľúbených vecí, miest a činností. Dokonca aj fotky jeho bývalých. Všetky majú prečiarknuté hlavy." vzlykla žena.
"Tie fotky ste zobrali z jej izby?"
"Áno. Stále si ju zamyká ale nevie že máme náhradný kľúč."
"Tak toto bola obrovská chyba. Keď príde domov zistí že ste boli v jej izbe a rozzúri sa."
"Takže čo navrhujete?" vzpriamil sa jej otec na nepohodlnej stoličke.
"Pôjdete tam spolu so sanitkou."
"čože? chcete ju dať do zvieracej kazajky? To nikdy nedovolím! Počujete?"
"Jej psychická poruch je nevyspytateľná. Svet vníma cez veľmi zúžený pohľad. Pre ňu platia len jej vlastné pravidlá. Neakceptuje nikoho a žiadne pravidlá. Nezáleží jej na ostatných."
"Myslíte schizofréniu?"
"Áno."
"Ale moja dcérka nemôže mať schizofréniu. To nie!"
"Je mi ľúto."
Žena sa rozplakala a muž ju začal hladkať po chrbte.
Všetko je preč. Koniec. Vedia to. Majú jeho fotky, všetko. Chcú jej ho vziať. To nedovolí. Ruky sa jej roztriasli od zlosti. Z kuchyne berie nôž na mäso a vrhá sa na pohovku. Poťah rozrezala na márne kúsky a rozzúrene sa vrhá na kreslo. To isté. Potom prídu na rad vankúše. Všade lieta peria a zachytáva sa jej vo vlasoch. Hlava sa jej príšerne krúti a už neovláda svoje telo. Bezvládne sa zvezie k zemi, rukami si obopína kolená a opiera si o ne bradu.
Krik. Tá žena strašne kričí. Prečo? Kvôli periu? A ten muž vyzerá ako z kameňa. Chladný bezcitný a neskutočne sklamaný. Sklamala ho ona? Veď ani nevie kto to je. A ďalší muži v pracovnom sanitárskom odeve držia čosi. Kazajku. Chcú ju spútať ako lovci slobodnú zver. Ruku zovrela v päsť. bodavá bolesť prehlušila všetky jej zmysli. V dlani držala ostrie noža na mäso a teraz sa jej zarezáva do dlane. Žena sa zúfalo vrhla k nej a snažila sa zastaviť krv rinúcu sa z jej ruky. Márne.
Druhou rukou si prehrabla vlasy, zaklonila hlavu a slastne vzdychla. Cítila to. O chvíľu bude pri nej on. On ju zoberie preč od tých ľudí, preč od kazajky. Nemôžu ju spútať. Ona je slobodná bytosť. verila tomu.
Nestalo sa tak.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
courtneylovegrunge
30. 10.októbra 2010 13:41
aha, takže ona nieje outsiderka ale šialená
Napíš svoj komentár