"Smutné. A toľko toho pre ňu urobili." vzdychla si hlavná sestra a zamračene pozrela na dievča.
Neprišiel. Vykašľal sa na ňu.n Nenávidí ho. A miluje ho. Trhá papier. Keby tak mala v izbe okno. Určite by stál vonku uprostred ulice a čakal na ňu. Lenže celá táto budova nemá okná. A ni na chodbách a iných izbách. Len tu svieti neónové lampy. A sestričky nemajú radi keď sa prechádza po chodbe a hľadá okno.
Musí sa odtiaľto dostať. Cez mreže to nepôjde. Nie. Vymyslí to inak. Pomôže jej Michal. Od prvej chvíle čo je tu, v budove bez okien ju chápe. Vie prečo je tu. Lebo jej zobrali fotky a zničila gauč. No a? Aj tak bol otrasný. Nikdy s ňou nesúhlasila keď ho kúpila. A s kým vlastne? nepamätá si.
Pozrela sa na lampu na stole. Zelená. Ako Jeho oči.
Aj Michla uršite má svoju lásku. Keby táto budova mala okná a cez jedno by sa pozrel, určite by ju videl ako naňho čaká uprostred ulice. Rovnako ako On.
Prišiel k ej Michal a prisadol si. Usmial sa na ňu a za ucho jej zastrčil prameň vlasov. Usmiala sa. Určite mu Ju pripomína. Asi vyzerá podobne ako Ona. Ale Michal nevyzerá ako On. Odtiahla sa. Veď On ju stále čaká.
V hlave jej zazneli slová:
"bože už si to niekedy videla? Schizofrenik sa zaľúbil do schizofreničky!"
"Nekecaj. Vážne? A za čo je tu on?"
"No, napadol pár ľudí, nerozpráva a ale na rozdiel od nej on nikoho nesleduje. Je len ukážkový prípad schizofrénie."
4o je na tom smiešne? Tie ženy sa na tom priadne rehlili. A čudne zmĺkli keď si všimli že za nimi stojí. Jedna ju zobrala za ruku a odviedla do ďalšej miestnosti bez okien.
Musí utiecť. A Michal jej v tom pomôže.
Prudko sa posadila na posteli. Michal sedel vedľa nej a usmieval sa. Vydýchla si. Práve sa jej snívalo o ňom. Sedeli v parku na lavičke a bola jeseň. Vo vzduchu sa medzi padajúce listy vmiesili prvé vločky. Pomaly sa k nej naklonil. On. A potom ju zobudil Michal. Ni nič. On na ňu počká.
Michal sa na ňu milo usmial. Potom sa k nej pritiahol bližšie. Rukou jej prešiel po obnaženom pleci a oči mu zaiskrili. Pomaličky, veľmi pomaličky sa k nej naklonil a pobozkal ju naň.
Po prvý krát sa cítila ako keby ožila. Ako keby do teraz spala. Zrazu začala vnímať svet. Uvedomila si ako dobre vyzerá Michal. P prvý krát si všimla že má jemné, špinavé blond vlasy. Svetlomodré oči a roztomilý úsmev.
Stále sa na ňu usmieval. Natihla ruku a prešla mu ňou po vlasoch. Tak by to urobila aj pri Ňom.
Prudko sa odtiahla. On ju stále čaká. Vonku, uprostred cesty. Aj na Michala stá čaká ona.
Michal smutne vstal a odišiel preč.
Jej pozornosť sa znova sústredila na Neho. Už zase nevnímala svet. Upadla do sna.
"Je to zlé?" spýtala sa matka.
"Žiadne pokroky." pokrútil hlavou doktor.
"Ani minimálne zlepšenie?"
"Nie. Síce... niečo by aj bolo."
"Áno?"
"Viete, sestričky si všimli že viacej vníma, keď je s vedným chlapcom. Je to ako keby sa prebúdzala zo sna do reality. Tiež je schizofrenik."
"A dcérina diagnóza je už istá?"
"Samozrejme o tom nemožno pochybovať."
"A čo táj jej posadnutosť tým chlapcom? Nevyvracia to diagnózu?"
"Len vedľajšie príznaky choroby. Vo svojej "temnote" potrebuje aspoň jeden realistický symbol na ktorý sa naviazať."
"Naozaj? Viete, nepáči sa mi ako ste to nazvali. Jej "temnota". Znie to tak... choro." nervózne sa zasmiala matka.
"Ale ona chorá je. Ja len opisujem realitu a nie nejaký blud." zamračil sa doktor.
"Čiže schizofrénia." vzdychla si.
"Bezpochyby."
Našla to. Okno. Na konci jednej chodby bez okien sú ošúchané dvere ktoré vedú do nepoužívaných starých záchodov. V posledne kabínke ktorá má vylomený zámok je tesne pod stropom okienko. Ak sa postaví na záchod vidí cez neho. Dolu pod okienkom je malá terasa a znej vediem požiarne schodisko až dolu. Okienko nie je až tak vysoko. Nioč by sa jej nestalo keby z neho vyskočila. Je maličké ale keby prestala jesť tak by schudla a prešla by cez neho. To je jej cesta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár