Čierny mercedes zastal pred akýmsi domom. Neochotne som sa pozviechala z vyhrievaného sedadla a pobrala si tašky ktoré sa nevošli do kufra auta. už už som chela stlačiť kľučku sedadla keď ma Michail zastavil. Vyrazne pokrútil hlavou a ja som zostala zarazene sedieť. Nasadil si okuliare a vystúpil z auta. ptom obišiel auto a ostražito pri tom krútil hlavou. Potom mi otvoril dvere a držiac ma za lakeť ma vliekol ku dverám tam rýchlo zazvonil a ja som ešte stále naňho civela. A potom mi to došlo. Sľúbil predsa mame že sa o mňa postará. Tak sa stará. A to dôsledne. Dvere sa otvorili vonku vyšla blondína na štekloch a v tigrovaných mini šatách.
"Oh Natí. Salut....Mon dieu...Nešakala som ta tak skoro ma chére..." brivýtala ma na poli anglicky a na poli francúszky.
"No áno. Prišli sme trocha skôr." povedal Michail a vjeho hlase som začola niečo divné. Pozrela som sa naňho a všimla som si že sa na blodínku usmieva svojim bondovským úsmevom. Keď sa otočila aby sme mohli vojsť tak som neľútostne stuchla Michaila lakťom do brucha. Viem že moja nevlastná matka je kosť ale mohol by sa trochu krotiť.
"Natália! Tak si tu." zvrchu schodiska na opačnom konci chodby ako som stála bol môj otec. Zamrazilo ma. Ostal mi už len on.
Potichu som sa priblížila a on zišiel zo schodov. Rukou mi podvihol hlavu a zahľadel sa na mňa. Teraz by sa hodilo aby som sa mu hodila okolo krku. v hrdle mi navrela hrča. Kiež by to tak bolo. Smutne som sa naňho pozrela. Chcem späť rodinu ktorú som kedysi mala. A potom prišla ona. Otočila som hlavu a pozrela som na na blondínu. Otec zrejme vycítil na čo myslím a otcovsky a objal okolo ramien. "Teraz sme tvoja rodina a ty si jej súčasťou." zašepkal mi do ucha. Už už som chcela na plno spustiť čo som si myslela a tejto rodine ale Michailovo diskrétne od kašľanie ma prerušilo. Takto vedia odkašliavať iba agenti.
"Harold? Myslím že by si mal Natálii ukázať jej izbu a potrebujem s tebou prebrať isté...hm.. záležitosti."
"Samozrejme."prikývol otec a rýchlo stiahol svoju ruku z mojich ramien."
"Ja jej to všetko ukáže macko." usmiala sa blondínka. Macko?! Prudko som otočila hlavou ale otec sa tváril že prepočul ako ho oslovila. a skôr než som stihla niečo povedať ma už preč za ruku ťahala bondínka.
Tak tu budeš bývať. Pozorne som sa porozhliadla či mi tu nenastražila bombu.
"Viem čo si myslíš." začala a jej prízvuk ma rezal uši. Prudko som sa otočila.
"A čo také si môžem myslieť?" skríkla som. Praskli mi nervy.
"Neopováž si na mňa zvyšovať hlas ty..." pohrozila mi.
"Čo ja?! Žeby dieťa tohto muža s ktorým teraz žiješ a ktorému si zničila rodinu?! Alebo snáď dievča ktorého otcovi si zakázala chodiť k nám na Vianoce zo žiarlivosti a tak som ho videla raz za rok?! Alebo 16-ročná baba ktorej zabili matku a prišla bývať k otcovi ktorého posledné tri roky nevidela ani ho poriadne nepozná a musí žiť v jednom dome so sľapkou?!"P Vyvrieskala som sa na ňu a zhlboka dýchajúc som na ňu zazerala. bola som taká rozčúlená že som si doslova priala aby sa na mňa vrhla a a aby som jej mohla vyšklbať tie jej blond vlasy.
Ale nič sa nestalo. Len sa na mňa pozrela a povedala:"Je mi ľúto.", a odyšla.
Tak toto som nečakala. Nešťastne som sa zviezla na zem a zúfalo som sa rozplakala. hlavu mi zaplavili spomienky na mamu a na roky úžasnej pohody a slobody keď sme bolo le mi dve a nikto iný.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár