Otrávene som sa pozerala von oknom. Von malým okienkom na zaprášenom pôjde. V poslednom čase sa to tu z nepríjemného pôjdu zmenilo na útulný kútik v tomto veľkom predmestskom dome. Od tej príhody s detskou výživou prešli dva týždne a ja som si úž pomaly zvykla na tú sadru. Síce mi robí problém vyštverať sa hore po strmých schodíkoch do môjho úkrytu a k môjmu jedinému malému okienku (lebo v tomto dome sú len obrovské okná). Stále naňho myslím a to ani neviem jeho meno. Neviem sa zbaviť pocitu že niečo s ným nie je celkom ok. No nie že by bol divný ale po ako ma doslova ovládol jediným pohľadom, to predsa nie je normálne aby nejaký chalan mal na mňa taký účinok. jasné že by mal keby som ho milovala a už by sme spolu chodili fakt dlho ale ja k nemu zatiaľ nič také necítim a v lásku na prvý pohľad neverím.
"Šušulka poď papkať!" ozvalo sa z dola. vzdychla som si. Pomoc! Odkedy som si zlomila nohu otec a blondýnka vymysleli že ma bude strážiť blondýnkina prababka a tá ma s radosťou štípe do líc a volá ma šušulko. Kde som to skončila?
"Nie som hladná pred 5 minútami som zjedla pol kuraťa!" zakričala som. Nepreháňam. Ako väčšina babičiek ja táto prababka trpí syndrómom že som na kosť vychudnutá (čo samozrejme nie je pravda).
Pozrela som z okna. Vonku na opačnom konci ulici bol ten chlapec. Ten ktorý má tiež rád detskú výživu. Rýchlo som zoskočila z okna ( to ono je strešné a je dosť nízko a keďže je strecha z vnútra obložená drevom vznikol pred oknom v stene dostatočne veľký priestor na sedenie).
No nebudem komentovať ako to vyzeralo keď som sa vyrútila dole schodmi so sadrou na nohe a potom v jednej teniske vyletela na ulicu a rozbehla som sa za tým chlapcom...
"Héj! Ty stoj!" zakričala som. Ak mi teraz zdrhne tak sa do konca života budem trápiť tým kto to vlastne je.
"Ja?" otočila sa a keď ma uvidel tak sa mu zo šoku rozšírili zreničky. Mal nozaj veľmi pekné oči.
"Hej."
"A čo chceš?" oboril sa na mňa. V tom som sa zarazila. čo vlastne chcem?
"No... stále mi vŕta v hlave kto si a hm ani neviem." zarazila som sa. Bože to je trapas. Čo som čakala? Že len čo ma uvidí ma pozve na rande a bude z mojej sadry na mäkko?
V tom som si všimla že mu ústami pohráva úsmev. Sláva moje ego je zachránené. Uvedomujem si že takto by sa nechovalo žiadne normálne dievča... ale ja som jednoducho ja.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár