Poviem vám, zo začiatku sa mi tam vôbec nechcelo ísť. Bála som sa, že to bude zlé a že ma 2. septembra do tej školy nikto nedostane. Počas celej cesty autobusmi, ktorá dokopy trvala 50 minút, som rozmýšľala čo poviem, keď k nim prídem. "Čaute?" nie, takto nezdravím ani dlhoročným kamarátom.
Do mesta som prišla niekoľko minút pred 14:50, pri kostole zjavne ešte nikto nebol, tak som sa vybrala omrknúť záchody v bagetérii. Tam mi veľmi pomohlo nástenné zrkadlo a tak som sa mohla aspoň z časti upokojiť, že nevystraším všetkých hneď pri príchode.
A tak som kráčala smerom k svätému miestu. Počas schádzania po schodíkoch mi zavolala ex a zároveň aj budúca spolužiačka, že bude meškať, takže tam mám ísť sama a potom jej zavolať. "Sama! sama! Choď tam sama!" znelo mi v hlave a myslela som, že zutekám späť na záchody. Jedna z vecí, ktoré neznášam je, keď mám ísť medzi úplne cudzích ľudí sama. Bez akejkoľvek podpory.
14:53 - pri kostole vidím stáť hŕstku vyobliekaných dievčat. Bolo ich tam príliš málo a nechcela som tam s nimi stáť ešte 7 minút a čakať na ostatných. Nuž, dokonalá príležitosť na prechádzku po nezaľudnených uličkách nášho mesta.
15:00 - prichádzam ku kostolu, dievčatá vykúkajú spoza stromu a premeriavajú si ma od hlavy až po päty a naspäť. Prvá otázka, ktorú zo seba vypustím znie "gjarko?" Pokyvkávaním hláv hore-dole mi odpovedajú a ja sa snažím aspoň ako-tak nadhodiť reč. Zbytočne. Pohľadmi do zeme a trápnymi úsmevmi mi dávajú najavo, že ani jednej sa nechce hneď takto zhurta komunikovať. Nastáva *trápne ticho* , ktoré tak neznášam a vždy musím počas neho trepať hovadiny.
Všetkým sa zdalo trochu divné, že je nás tam 5 a pol. Vyvrátil to chlapec, ktorý na nás zamával spoza kostola. Ach jaj, veď na čo si určiť presné miesto, však?
A tu nastáva asi najtrápnejší moment z celého stretka. Ten moment, keď všetci stojíme pri sebe, hovoríme svoje mená, ktoré si na prvýkrát nikto nezapamätá a "vedúci" sa snažia nadhodiť nejaké zmysluplné a vtipné témy. Pri tom sami nevedia ako veľmi im to nejde.
V tej chvíli ma zachránila baba z našej školy, ktorá dorazila, síce trošku neskoro ale predsa. Neboli sme ešte všetci no aj tak sa zavelilo, že sa teda niekam ide. Ale kde sa zmestí skoro 20 ľudí ? Nejakú kaviareň, krčmu, terasu sme vylúčili (teda som vylúčila) hneď v zárodku. A teda, že ideme do našej záhrady umenia, ktorú tak veľmi milujem. Ale predtým si dáme ešte túru cez celé mesto. Prečo prejsť 5 krokov, keď ich môže byť 5 000?
Vyzerali sme ako tábor dorastencov , ktorí stratili vedúcich a nevedia kudy kam. Šli sme pekne v dvojiciach, poniektorí nevychovanci sa strepali do trojíc.
Konečne sme dorazili na miesto. Vítala nás veľká trávnatá plocha a chládok pod stromami a medzi mraveniskami. Tí viac prírodne zžití sme sa okamžite vyvalili na zem. Ostatní si rozprestreli deky alebo zostali stáť.
Sedeli sme v kruhu ako na stretnutí alkoholikov, hippiesákov, kriminálnikov... Chýbalo tomu už len držanie za ruky, kvety vo vlasoch a spievanie "This is family...!"
Po chvíli sa utvorili staré známe skupinky a v podstate sa každý rozprával len s tými, ktorých už pozná. Vtedy som zakročila a začalo sa predstavovanie. Ďalší trápny moment. Každý o sebe niečo povedal. Prekvapilo ma, že viacerí sú z dediny a že nebudem chodiť autobusom smer Bardejov sama. Konečne!
Asi po hodine sa to rozpŕchlo a keď sme si začali rozprávať svoje alkoholické zážitky, odišli aj posledné 2 stále neznáme dievčatá.
Záver - nebolo to až tak zlé ako som si myslela, pamätám si možno 4 mená, viac mi boli sympatické dievčatá ako chlapci (čo je u mňa nezvyčajné), nebola medzi nimi ani jedna osoba, ktorá by mi vyslovene vadila, nemala som problém spraviť zo seba úplného idiota, povedať o sebe najväčšie hlúposti a predstierať, že fičím na bioparokse a nemám doma chladničku, asi sa nakoniec aj teším na ten september a myslím si, že tie 4 roky ešte prekvapia a budú sa mi páčiť.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@barky ono sa to robí už hoodne dlho takto. aspoň u nás. a tiež som myslela, že to je blbosť ale zase, nie je na škodu aspoň pár ľudí spoznať. aj tak zo 130 ľudí tam bolo asi tak 16 možno 20 ale to by som už preháňala. a v triede budem maximálne s troma z nich
5
no však áno keby sa cez fb nerobia takéto eventíky nebolo by nič ako hovorím som v tomto asi oldschool nič nechaj tak
7
"Alkohol je svinstvo, ale zblizuje to lidi" Samson Lenk z kapely HopTrop
Napíš svoj komentár
Darmo lepšie je to oldchoolovo nevidiet sa až do 2.9 a potom sa postupne zoznámiť zo spolusediacim,tymi za tebou,pred tebou a celou triedou . Lebo hento čo som si prečítal keby mám denníček tak si za tento deň zaznačím FAIL aspoň ja mám z toho taký dojem