koľko? Tak to je len na vás,
možno nám ostal ešte čas,
veď táto Zem je tu pre nás!"
Toť veľmi výstižné verše z pesničky od Konfliktu. Každý deň sa zamýšľam nad tým, čo asi tak riešia obyčajní ľudia okolo mňa. A zisťujem, že skoro všade je to rovnaké. Tam sa rieši vhodný odtieň makeupu, hentam zase vhodná vôňa do záchodu a inde kúpa toho najkvalitnejšieho mäsa. Áno, verím, že pre niekoho to môže byť hlavný životný problém ale čo keby ľudia na chvíľu otvorili oči ? Aspoň na chvíľu by sa prebrali z toho svojho "dokonalého" sna, kde sú zaslepení tým, čo im na tácke ponúknu médiá a svet. Ich nezaujíma, že ten makeup možno zabil niekoľko nemých tvárí, kým si to dotyčná osoba mohla natrieť na ksicht, nezaujíma ich, že čím viac budú skúšať záchodovú vôňu, tým viac k nám budú prúdiť vražedné lúče slnka a nezaujíma ich ani to, že kvôli dobrej sviečkovej muselo zomrieť nie jedno prasa. Dobre, priznávam, že sama si ten makeup na seba dám, vyskúšam aj voňavku a občas si zahryznem do mäsa. Ale som si vedomá, že to nie je dobré. Som si vedomá, že nekonám najsprávnejšie. Lenže niektorí ľudia si nepripustia , aby mohli spraviť chybu a s radosťou si ešte zaobstarajú poriadne drahý pravý kožúšok, ktorý ich cez zimu zahreje. Nezamrznú vďaka nemu ani na poľovačke, kde idú povzbudiť svojho manžela, aby sa mu podaril ten najväčší úlovok. Najlepšie je, ak pod čečinou potupne leží zakrvavené telo diviaka, medveďa, jeleňa s majestátnym parožím, či vlka, ktorého v lese čaká celá svorka alebo v horšom prípade s ním spoločne leží pod puškou poľovníka so stúpajúcim egom.
A pri tomto chvíľu ostanem. Naše poľovníctvo.
Už od malička som k poľovníkom pociťovala odpor. Vtedy som to brala tak, že zabíjajú zvieratká v lese. Teraz chápem, že v mnohých prípadoch je to nevyhnutné a proste sa to musí, to však neznamená, že s tým súhlasím a kľudne vďaka tomu spávam. Okej, beriem, premnožené diviaky či srny a jelene. Ich strieľanie možno nejaký ten zmysel fakt má, ale čo určite zmysel nemá sú fotky vysmiatych poľovníkov nad mŕtvolami, ktorí sa pýšia...v podstate vraždou. Či vypchaté zvieratá na stenách ich spálne, jeleň s parožím o ktoré si vždy v noci tresnú hlavu ale dole to nedajú! Je to predsa ich najväčší úlovok za tohtoročnú sezónu! Poľskí poľovníci tých našich preklínajú v snoch, pretože sa im už pomaly ale isto vytratili z lesov skoro celé svorky vlkov. Ako to? Nuž, vlky si putujú z miesta na miesto, z krajiny do krajiny a prídu na nejaké Slovensko. Vôbec tu nechcú stráviť veľa času, len sa potrebujú cez naše územie dostať do Poľska a tu zrazu tesne pri hraniciach sa krčí v kríkoch nadržaný poľovník, ktorý ich zaradom pripraví o životy. Je mu jedno, či trafil dvoch, troch, mláďa či tehotnú vlčicu. U nás vlk nie je ešte stále chránené zviera. Každému je zjavne fuk, že ich máme v lesoch 5 a pol (a to možno preháňam). A zrazu, jedného dňa, sa na internete objaví fotka poľovníka stojaceho nad mŕtvym vlkom. Pravdaže, veľa ľuďom to nieje po chuti a tak vyjadria svoj názor v diskusii. Potom si už len stačí zobrať popcorn, pohodlne sa usadiť a čítať tie primitívne príspevky našich pánov poľovníkov, ktorí sa celý rok tak úpenlivo a ťažko starajú o lesnú zver. Fajn, o tom by asi stačilo, lebo zase to vo mne vrie a nedopísala by som to všetko ani za tri dni.
A pokračujeme v príbehu...
Ujo poľovník a teta v drahom kožúšku prídu domov, odtiahnu svoje milované deti od počítačov a ostatných elektronických vymývačov mozgov a idú na zábavný rodinný výlet. Kam inam ako do cirkusu. Veď pozerať sa na hororové tváre klaunov a trpiace zvieratá je to najlepšie trávenie času s rodinkou. A hlavne, nech je tam tých zvierat čo najviac ! A len také, čo v našich končinách nenájdete. Veľa ľudí si myslí, že cirkus je zábava...ale ľudia, naozaj to tak nie je! Tu sa dajú použiť zasa verše z jednej Konflikťáckej pesničky:
"Uväznený v cudzom svete
týraný pre potešenie
toto číslo má byť trhák
žiadna neha, biť ho treba
zviera nemá žiadnu cenu
len nech zvláda svoju scénu
na kruh hľadí tisíc zrakov
cirkus je pre úchylákov."
Ako tak pozerám, tu by sa skôr hodil celý ten text...tak tu máte:
Som naozaj zvedavá, kedy si to ľudia uvedomia a prestanú nám konečne aj v škole rozdávať voľné vstupenky do cirkusov. Alebo kedy konečne pochopia, že som proti tomu a nebudú sa so mnou aj učiteľky hádať, že "je to predsa hlúposť!" ...
Pozrite, nechcem vás týmto výlevom zlosti nabádať na rovnaký názor ako je ten môj, nechcem aby sa z vás teraz stali vegáni, nechcem vás týmto pohoršiť a ani nechcem, aby to znelo ako greenpeacesácke reči. Ale zamyslite sa. To, čo je napísané v týchto riadkoch je len malé percento toho, čo sa naozaj deje. Povedzte svoje NIE ničeniu tejto planéty. Hoci ten dlho očakávaný koniec sveta neprišiel, on príde. A to len vďaka nám!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár