(Ne)majte ideály

Deti, nemajte ideály....

...nech nedopadnete ako ja. Nech nedopadnete ako kôpka nešťastia, ktorá si ich zbytočnosť uvedomila až v 17. roku života.

Poviem Vám, nikdy som nemala usporiadaný a zorganizovaný život. Ľúbim neplánované udalosti, stretnutia, pocity. Ale sú tu veci, ktoré si už odmalička predstavujem, plánujem a nechcem pripustiť aby bolo niečo inak. Priority sa mi však každým dňom, rokom, každou novou vráskou menia. A až teraz zisťujem, že mať vysnívaného pána dokonalého je najväčšia hlúposť na svete, pretože aj tak sa nakoniec zahľadíte do človeka, ktorý nespĺňa ani jednu z vašich požiadaviek a môžete sa z neho poskladať do kocky, aj tak odíde s ňou...s tou, ktorá si ho vysnívala. Môžete mať vysnívaný dom, auto, rodinu, kamarátov...môžete si to večer čo večer pred spaním predstavovať, môžete žiť v predstave, tak ako ja. Je to krajšie ako realita, je to slasť pre dušu. Ale zo všetkého raz musíme vytriezvieť a to je na tom to najhoršie. Už dávno som si nevylievala pocity do písmen, už dávno som tak nerozumela textom pesničiek, už dávno som neignorovala ľudí v autobuse a na ulici. No po slastnom období to proste musí prísť. Musím si uvedomiť, že aj ja som len človek, ktorému sa nedejú zázraky a aspoň chvíľu plávať realitou, kým sa opäť neponorím do dokonalosti predstavy.

Ale aj tak, deti, nemajte ideály...

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu