ktory prisiel ani neviem ako som pocitila blizkost a spriaznenost taku silnu ako bola nasa rozdielnost. Preziva smutok, strach a sklamanie z kazdodenneho zivota tak ako ja. I ked sme kazda uplne ina, sme v podstate uplne rovnake. Uz nie som sama. Horku chut kazdodenneho zivota sme si rozdelili napoli...


Jej plac v hlbke srdca som pocula tak zretelne, citi sa tak sama a nepochopena, preziva zo dna na dentu ako sa len da a sniva, ze raz bude lepsie....ano RAZ. O tom snivame asi vsetci. Ale kedy pride to 'RAZ'? Co ak nikdy nepride, co ak je to len nami silne vsugerovana iluzia...? Musime predsa v nieco verit.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
levik123  20. 11. 2008 10:17
mozem sa pridat do vasej trpitelskej trojky?
Napíš svoj komentár