Nadpis vystihuje všetko.
Nikto nesmie prehrať boj s Anou alebo Miou. NIKTO!
Často začínam znova a znova. Nevzdávam sa a hoci častejšie ležím na lopatkách než na vlastných nohách, verím, že to dokážem. Myslím, že najhoršie u tých z nás, čo sa chcú vyliečiť je, že jedno v sebe nikdy nezaprieme: túžbu byť štíhle, respektíve štíhlejšie. A práve to marí pokus za pokusom, boj za bojom ...
Tým, že jem "normálne" pochopiteľne priberiem niečo málo na váhe a okamžite to považujem za faldy. Problém tiež je, aspoň v mojom prípade, že si medzi priateľmi vyberám štíhle dievčatá a chlapcov(vážne ), ktorým potom závidím a ktorým sa chcem silou mocou vyrovnať. Aspoň váhou. A keď sa to podarí, poviem si: prečo by som nemohla byť lepšia ako ona? A chudnem ďalej.
Myslím si preto, že je lepšie vyberať si normálne vážiacich alebo aj trochu "tučnejších" kamarátov. Vedľa nich, hoci to znie škodoradostne, sa cítime sebavedomejšie a keď si uvedomíme, že sú aj so svojimi niekoľkými kilogramami spokojní, pochopíme, že dokonalá postava nie je zárukou šťastia.
Pri mojich neustálych bojoch s tou "mrchou" (v mojom prípade s miou aj anou ), som zaznamenala niekoľko nových poznatkov. Keď mám nutkanie vyjesť celý obsah chladničky, napijem sa veľa vody. Mám pocit sýtosti a hoci chuť úplne nezmizne, aspoň sa zmierni. Vodu je lepšie piť ochutenú, so sirupom alebo ešte lepšie s citrónom a medom, aby aj taká vec ako je tekutina pre nás bola pochúťkou a človek tak oklamal svoje bunky, ktoré práve majú na niečo chuť. Pomáha mi vypiť silnú kávu, ale tá dehydratuje a nie je v častejších dávkach moc dobrá na srdce. Ale radiť dievčatám s anou alebo miou, nech nerobia niečo, čo nie je prospešné zdraviu, je asi hlúposť. Túžba je vždy mocnejšia.
Napriek tomu sa nevzdávam. Bojujem už veľmi dlho a neustále zlyhávam, ale viem, že to dokážem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
31. 5.mája 2013 23:18
zvláštny spôsob výberu...
Napíš svoj komentár