V hlave mám strašný vír myšlienok a neviem čo skôr napísať. Neviem pochopiť fakt, že človek, ktorý bol stále ten čo dodával energiu každému s kým sa stretol upadá. Skončil som.
Mal som si niečo nechať aj pre seba. Privádza ma to k pocitu prázdna, takého toho úplného.
Znie to desivo teraz keď nad tým uvažujem ale ja nemám prečo žiť. A ani pre koho. Som nespokojný sám so sebou a s vecami ktoré robím. Každý osobný rozkvet, pokrok mi príde ako normálna súčasť môjho života. Nemám nič čo by ma vo vnútri zahrialo. Žiaden pocit z dobre vykonanej práce. Som len telesná schránka bez duše a neviem sa toho zbaviť.
Nechcem vyzerať ako niekto kto potrebuje pomoc a preto sa každý problém skrýva pod úprimným úsmevom pre dotyčného a utrpením ktoré pociťujem. Moje radosti sú minimálne. Cítim sa tak zvláštne. Bojím sa toho, desí ma to. Nikdy som nerozumel ľudom ktorých zožieralo vlastné vnútro, tých ktorý nevideli zmysel v živote, nemali cieľ.
Som pre seba netvor, beštia. Začínam sa nenávidieť. Možno je to diagnóza a možno len životný postoj jednej zvrátenej hlavy. Nepotrebujem pomoc, potrebujem poradiť.
Poradiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
popeyka
25. 2.febuára 2012 22:24
aj ja mám niekedy také pocity, ale mne stačí na zlepšenie nálady pekné letné počasie,dobrá hudba a priatelia neznamená to, že budem šťastná naveky, ale pomáha mi to
2
Vytaj v skutocnom svete aj ja som byvala kedysi štastna a vesela a asi život alebo momentalan situacia ma totalne zničili, som len chodiaca prazdna nadoba. Takže nie si sam, teš sa aj z každej malej blbosti ako ja inak sa zblazniš.
Napíš svoj komentár