Ráno vstanem a bežím...do školy...na krúžky...za priateľmi...myslím na neho...je ďaleko...rodina...povinnosti... . No prídu momenty, keď sa to stopne...úder do hlavy...prúd myšlienok...spomienky...neistota...taká opustenosť...niekedy sa to stopne...a človek si uvedomí isté veci...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár