Tak toto sa mi stalo minule, keď som čakala na vlak do Prahy. Prisadli si ku mne nejakí sedláci a na počudovanie neboli z Bratislavy, ale ešte z väčšej rite (dlho som neverila, že existuje väčšia riť než blava, ale existuje, verte mi, mám na to empirický aj racionálny dôkaz). Boli piati, z každého šiel odlišný smrad. Keby to bol aspoň pach tela – v pohode.... ale toto sa tvárilo ako strašne drahé voňavky, ale v skutočnosti to boli strašne smradľavé voňavky. Bŕŕŕ... niečo ako zmes kvetov a vodky.

Chalanisko vedľa mňa neustále hovoril „...čeeee...“ čo malo byť asi ekvivalent slova „pi*e“ a hovoril to úplne na všetko. Vôbec to nebolo kúl, skôr to vyzeralo tak, že chlapec ma vrodenú vadu reči. Nahlas sa rehotali teplučkým smiechom a ja som rozmýšľala, že jedného z nich dohodím buzi kamošovi... ale takého magora si veru ani on nezaslúži.

„Vraj Petržalka je hrozná diera, vraj tam nemáme ísť, že nám tam zbijú...“ začal jeden z nich rozprávať akejsi babe. Fakt skvelý spôsob, ako sa zoznámiť.
„Vieš, my nie sme z Blavy, sme z Poltáru... to je taká... diera.“
Dievča sa nechytalo, a tak som sa chytila ja.

„Jo, díra jak Petržalka, zapadnete, bitky sa nebojte, len si dávajte bacha na svoje panenské venčeky...“ zasmiala som sa a odložila knihu Jama a kyvadlo od Poeho. Vedela som, že chalani ma berú ako reálny objekt, ktorý zaujali...no jediný objekt, ktorý zaujali, a tak nemohli byť vyberaví... aj keď asi smradľavá pankáčka nebola presne ich vkus.

Začali mi púšťať z mobilu teplé gitarové pesničky... nič proti teplým veciam... ani gitarovým pesničkám... ale teplé pesničky, to je už spojenie, ktoré nemusím. Napodobňovali speváka a gitaristu... a bolo to tak úbohé, že by som ich na mieste najradšej ošťala, aby sa trochu uvedomili, o čom život je!

Prišiel vlak. Neviem, kam šli, ale vo vlaku som im utiekla do kupé s rodinou, ktorá mala hyperaktívneho chlapca. Furt skákal, kričal a trhal mame vlasy. Cesta do Prahy ubehla rýchlo. Zistila som, že mám s hyperaktívnym chlapcom veľa podobných záľub, a tak sme spolu šli navštíviť buzerantov zo stanice, zaprdeli sme im kupé a celú cestu vyhukovali do uší.

Bola to zábava.

A potom som sa musela koncentrovať na astrofyziku. Ale dalo sa to.

 Blog
Komentuj
 fotka
keuska  10. 10. 2007 16:53
Ja len, ze citala som a pacilo sa mi neviem vymysliet vtipny a trefny komentar momentalne
 fotka
mayo  10. 10. 2007 16:59
A to si este necestovala cez pol vychodneho slovenska
 fotka
issabella  10. 10. 2007 17:03
ako vies?
 fotka
abort  10. 10. 2007 18:44
Ja nikdy neviem vymyslieť nič ftipné a ani nič trefné! Najprv som si myslel, že negramatycké pýsanie zaberie, ale osral som sa!



Tak neviem čo by som povedal. V Poltári som nebol, vlakom chodím asi tak často ako k urológovi alebo na telesnú a tak sa ani nemôžem tváriť empiricky.



Tak čo ja viem. Čo by som napísal?! ... Je sympatické, že máš vzťah k deťom!...



To je jediné čo ma napadlo. A ešte by som mohol dodať, že sa mi blog páči, že? Tak óká... páči sa mi!
 fotka
kika-00  10. 10. 2007 19:00
vidíš, aj takých vezie vlak .. ale fajn
 fotka
flaska  10. 10. 2007 19:12
heh aako vždy ...pohodje boli už aj lpešje djely nom to musiim uznat ale nesklamalaa sii
 fotka
schizofrenik  10. 10. 2007 20:50
fuha
 fotka
mato63  10. 10. 2007 20:59
pekne.

Dufam ze nabuducebude dlhsie psanicko. A co MW pozna vsetky slovaa?wow.
10 
 fotka
rachel  10. 10. 2007 21:27
a ty si zo svk?no síce asi hej už ti može byť jedno pravdepodoben ich už neuwidíš :

heh bi frii stej out
11 
 fotka
sabinkaa  12. 10. 2007 08:49


konec
Napíš svoj komentár