Mastní metalisti, chcem vidieť kývať vaše hlavy, chcem kývať s vami!

Rovno zo školy v Prahe som si to mierila na koncert. Pred dverami ma už čakal riečny Tonko, ktorý za mnou prišiel až do Prahy, aby sme si spolu mohli užiť vymakaný koncert metalových velikánov ako sú Soilwork a Dark Tranquility!

Klub veľkosti dedinského kulturáku po strop vypredaný. S Tónkom sme sa na seba lepili, nedalo sa totiž inak, ak by si chcel padnúť, nebolo kde. Ranné MHD je oproti tomuto nič!

Najlepšie na celom koncerte bolo, že tam snáď všetci mali nad 18 rokov. To znamenalo, žiadne ožraté pogujúce trinástky, proste raj na zemi. Aj keď istý spevák nám stále hovoril: „Welcome in the hell!“

Zo všetkých strán sa na mňa tlačili smradľaví, spotení metalisti, ktorí ma buď postrkovali pivným sudom alebo vlasmi, ktoré charitatívne rozdávali prievan, vzduch. Mimochodom, keď ste sa dotkli steny, bola mokrá... buď sa niekto tešil zo šťatia na stenu, alebo s aj ten kulturák potil...

Domov sme šli v noci vlakom. Hlavní nádraží je preplnené občerstveniami, čiže som asi hodinu hladala medzi bufetmi pokladňu na lístky. Oproti Prahe je Blava zastrčená dedina.

Vlak bol smradľavý a nechutný – proste druhá trieda. Čo človek nespraví pre pár ušetrených peňazí. V každom kupé bolo svetlo pokazené iným spôsobom – bu´d nesvietilo, alebo blikalo, alebo bzučalo, alebo sa nedalo zhasnúť... výber bol bohatý.

Hajzle, ktoré mali automatické splachovanie boli pokazené, čiže až po okraj bol záchod zaplnený šťankami a sračkami. S Tonkom sme zaľúbene pozerali na to dielo ľudstva a tešili sa zo spoločného večera, kedy sme sa kultúrne obrodili nielen tými hovnami, ale aj kvalitným metalom.

Cestu sme prespali a nebyť ožratého bezdomovca, ktorý nás pred Blavou násilne zobudil, spali by sme až do Bukurešti. Myslím, že nás chcel okradnúť, ja som mu milo poďakovala a darovala mu nevypité pivo.

Bola to v skutku plodná noc.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu