Rozhodla som sa, že písať furt len o sebe je o ničom. Nie som predsa žiadny narcis ani iný kvet, možno tak burina či žihľava. Totiž keď sa naseriem, štípem.
Viem o nich, lebo keď som o týždeň stretla tú partiu mužov, všetci mi kúpili, čo som si len želala. Na stole boli pivá, chrumky, oriešky, kokteil, cigarety, kondómy, slamky, čokolády a to všetko patrilo mne. Čo už, v krčme veľký výber nebol.
Jeden kvet spravil s ich manželkami neuveriteľné veci.
Vyzeralo to asi takto:
Keď videli kvetinu, onemeli a začali si nervózne upravovať rozcuchané vlasy.
„Och, prepáč, vyzerám nemožne,“ začala sa ospravedlňovať. Bola uprostred umývania dlážky, mala na sebe potrhané tepláky a vyťahané smradľavé tričko.
„Miláčik, ty vyzeráš vo všetkom skvelo,“ usmieval sa manžel. Darmo, po tých rokoch vedia, čo majú povedať, pokiaľ nechcú spať na gauči.
Žene zažiarili oči! Poslala muža do spálne, zazvonila susedke a strčila jej svoje dve deti, nech na hodinu (aspoň!!!) postráži. Prešlo takých 20 minút, tipujem, ženy sú v tomto hrozné. Manželka sa navoňala, obliekla sa do bielej blúzky, čiernej mini sukne a dala na seba čipkovanú zásteru. Bola z nej hotová francúzska uklízečka! A nechýbala červená podprsenka, ktorú si mala žena darovať sama sebe na Vianoce.
A potom to už nasledovalo... Ale nakoľko je na birdze priveľa detí... pod 18 rokov, nazvem to, že spolu upratovali a trochu aj zaprášili.
A vôbec nechápem, prečo mi za to ďakovali. Jednoducho, priniesla som do ich manželstva trochu viac se... korenia.
Urobila som dobrý skutok. Naozaj si začínam myslieť, že som svätica.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lojla
18. 11.novembra 2007 11:07
Spasis nas skvelymi blogmi
2
mile neviem, kde si na to vzala inspiraciu, ale je to take...proste dobre svojou prostotou (nie sprostotou ani prostatou)
Napíš svoj komentár