Babka mala na sebe svoje pôvodom svadobné saty, ktoré sa vplyvom prachu, staroby, blata zmenili na krásnu deathmetalovú výstroj. Bohovala, že keď sa budem vydávať ja, stačí ich namočiť do sava a budú... no podľa mňa sa rozpadnú, ale podľa nej budú ako z rozprávky. No neviem... ale celá atmosféra u babky bola popolušková – napríklad tá giga tekvica, chvíľu som sa bála, že sa v nej odvezieme na cintorín. Bolo to ešte horšie – babka z nej už polku odpílila a spravila tekvicový koláč, tekvicovú omáčku a tekvicovú štrúdľu. Babku uraziť nesmiete, pokiaľ nechcte, aby vás prežila a ona už prežila veľmi veľa ľudí... brrr.
„Mňááám, babka, mňňňam.“ Ani pes to nechcel, a tak som hádzala susedky na dvor, heh.
Na cintoríne miesto modlenie babka furt dirigovala – kyticu daj tam, sviečku tam, nech príbuzní vidia, že sme tu boli prví a hento neni vidno a musíš to zapáliť riadne, nech to svíci do vánoc – sestre som pošepla – predstav si, ako sa tam vo vnútri rozkladajú mŕtve telá a my tu nad nimi tancujeme zatiaľ čo červotoče hodujú.
Sestra sa uchechtla za čo dostala od babky riadne za ucho. Vraj si neváži mŕtvych.
Zrazu som uvidela zvláštne svetlo a to svietlo ako nebeské znamenie svietilo do diaľky. Vyhovorila som sa, že idem zapáliť sviečku k zabudnutých kriptám, na čo babka zahlásila, nech sa na sviečku podpíšem, nech dzedzina ví, akí sme starostliví.
Išla som za tým svetlo. Už som bola blízko... a zrazu tam nebolo. Ale bol tam on – Tónko!!!
So svojou tetou umýval hroby... zdalo sa mi, že mala na hlave kus tekvice...ehm. Keď ma zbadal, nenápadne pokývol hlavou smrom ku kryptám. Nenápadne som sa tam vytratila.
Po chvíľke prišiel. Bol sme tam, všetci si mysleli, že sme akí júúú, úctiví k mŕtvym a my sme sa konečne mohli stretnúť, sami, bez náhlenia či kriku našich príbuzných. Bez slova sme si padli do náruče. Nebožtíkovia začali hrať strnulé blues, tum tum já spívam blues, tum tum já spívam blúúús, já spívam o tom, jak se Izabela s Tónkem na hroboch setkala... já spívam blúúús.
Zahľadel sa mi do očí, položil na kriptu a povedal úryvok z textu Misfits: „Die, die my darling...“
Bolo to najkrajšie vyznanie v mojom živote. V pozadí blikali hviezdy a sviečky okolitých hrobov. Na to, že bol november mi nebola ani zima.
Zaspala som. Zobudila som sa na to, že ma niečo chytilo za plece. Tónko bol preč.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
sent
2. 11.novembra 2007 11:23
10/10
2
ku uraziť nesmiete, pokiaľ nechcte, aby vás prežila a ona už prežila veľmi veľa ľudí... brrr.
LOL XD
konecna
super
LOL XD
konecna
super
6
Tak toto ma zabilo! To je najgeniálnejšia kombinácia morbídnej romantiky, nechutností a dôchodkýň akú som kedy čítal!
Ale možno je to aj tým, že je jediná
Ale možno je to aj tým, že je jediná
7
Misfits: „Die, die my darling...“
Viacej sa mi páči verzia od skupiny menom Metallica...
Viacej sa mi páči verzia od skupiny menom Metallica...
13
Na cintoríne miesto modlenie babka furt dirigovala – kyticu daj tam, sviečku tam, nech príbuzní vidia, že sme tu boli prví
zabila ma ctižiadostivošť tvoje babky
zabila ma ctižiadostivošť tvoje babky
Napíš svoj komentár