"Prosím ťa, nerob mi to, neopúšťaj ma! "

Tieto slová vypušťane z úst osoby ,ktorú ľubim, z úst ktoré na mna za cely ten cas mali len pekné slova, úst ktore tak nadherne bozkavali, mi vrážali do srdca ako dýka.
Ano opat som sa s nou stretol, siel som ku nej domov.Sedeli sme na zemi ako trosky, opierali sa o seba, bozkavali a pritom sme si vysvetlovali nas rozchod...divne,ale trhalo mi pritom srdce.Peťkine slzy, to bola este slaba kava ,ked na mna vychrlila slova ako:"Odpustam ti to" "Zabudnime na to" "Zalubila som sa do teba za ten kratky cas"
"Prosim ta ,nerob mi to, neopustaj ma"

Tak strasne to bolelo, bolí a este len bude bolieť.....prečo sa osud tak zahrava! Prečo musí Peťka odíst! Prečo s Janou som ,ked ani neviem ci ju lubim" "Prečo nemozeme byt vsetci šťastny"

"Prosím ťa, nerob mi to, neopúšťaj ma! "..ach boze, toto mi bude este v hlave dlho zniet

Prepáč Peťka, mám ťa strašne rád

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu