On vs oN

V ten deň, keď bojoval sen zo snom, pýtal som sa sám seba, prečo vyhral práve ten, ktorý som začal snívať dnes. Mal by som sa tešiť, že sa mi to splnilo, ale splnilo sa to vôbec mne? Naozaj som to chcel? Ja ktorého ticho je kamarát a samota mu sedí na kolenách? Neviem, či to nebol oN! oN, ktorému sa podarilo zmeniť moje myšlienky, ten ktorý sa s nimi zahráva. Ale prečo mu to dovolím? Prečo vládne tma v mojom srdci?
Nemalo to byť tak!
Pýtam sa sám seba, prečo som tam bol. Nemyslím si, že to bolo náhodou. Možno som sa nemal vydať na dlhú cestu. Možno som tam bol preto, že som nemal byť niekde inde, možno preto, že som mal vsadiť slová do srdca iného, do srdca boľavého, možno som ho mal vyliečiť. No neviem, či sa mi to podarilo.
Ja nie som taký ako oN. Ja taký ani byť nechcem, ale oN si myslí, že áno. Teraz, keď opúšťam to miesto, kde dokázal ma ovládať tak ľahko, pomstím sa. Nepomstím sa tým, že budem konať, pomstím sa tým, že mu odpustím. Lebo len vtedy nájdem rovnováhu. Napriek tomu, že to bude ťažké, napriek tomu, že viem, že to nie je koniec, že to nebolo posledný krát, čo šepkal mi potichu, aby som nepočúval Jeho hlas. No ja nie som ten čo sa vzdáva. Ja budem bojovať! Už som sa s Ním dlho nerozprával. Možno sa na mňa hnevá. Nie, to určite nie. Je zlé keď si to myslím. Už som ho dlho nenavštívil, a ak aj hej, tak len na okamih. Okamih strávený na kolenách a v slzách.
A oN mi vraví, myslíš si, že keď sa nezastavíš, nájdeš pokoj v duši? A táto otázka ma trápi. Lebo si myslím, že má pravdu. A neviem či je to dobré myslieť si to. Neviem čo si môžem myslieť a čo nie. A keď viem, že si niečo nemôžem myslieť, cítim sa neslobodný. Ale sám som povedal, radšej byť neslobodný a nepočuť hlas, ktorý stále šepká mi oN, ako ho počúvať a necítiť Lásku.
Už len chvíľu, už len chvíľu, to mám rád. Ale z chvíle stáva sa večnosť a ty to nevidíš. Stále prežívaš len tu krátku chvíľu.
On: Myslím že sa bojíš!
Ja: Čoho by som sa mál báť?
On: Povedať nie!
Ja: Ale ja to dokážem!
On: Tak prečo to nepovieš?
Ja: Poviem to o chvíľu!
On: Vieš čo je pre mňa chvíľa?
Ja: Neviem.
On: Celý tvoj život.
Ja: Vieš, ale ja viem, že keď budem žiť v tomto svete, nebudem počuť ten jEHO hlas.
On: Ale ty ho počúvaš, počúvaš ho práve vtedy, keď si v tomto svete.
Ja: Len som si chcel zvoliť menšie zlo.
On: Vždy je možnosť zvoliť si dobro.
Ja: A ako mám vedieť, čo je dobré a čo zlé?
On: Počúvaj svoje srdce!
Ja: Myšlienka dobra neostáva v mojom srdci dlho, len v ten okamih, keď pokúšam sa ťa
počúvať
On: Vidíš, a ty v ten okamih vravíš: „Ešte chvíľu“
Ja: Veríš mi?
On: Vždy som ti veril, a vždy ti budem veriť
Ja: Prečo počujem aj jEHO hlas?
On: Pretože myslíš na jEHO slová, že žiť v jEHO svete je ľahšie.
Ja: Ale to je ľahšie!
On: Nevravím, že to nie je ľahšie, ale ak budeš žiť v tomto svete, nikdy nebudeš šťastný, napriek tomu, že sa budeš usmievať a smiať sa. Bude to len úsmev prázdny, klamlivý.
Ja: Už som unavený
On: Ľahni si, prikryjem ťa!
Ja: Budeme sa rozprávať aj zajtra?
On: Budeme sa rozprávať kedy chceš
Ja: Teším sa!
On: Ani si nevieš predstaviť, aký som rád, keď sa s tebou môžem porozprávať
Ja: Ja sa s Tebou tiež veľmi rád rozprávam, ale mrzí ma že nie častejšie, ale sľubujem, že to
napravím
On: Bol by som veľmi šťastný, ale teraz choď už spať
Ja: Dobrú noc
On: Dobrú noc (pohladí ma po tvári a pomalým pohybom palca mi dáva na čelo krížik)

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu