Na akom bode mrazu sú Slovensko - maďarské vzťahy nám ukázal sobotňajší futbalový zápas v Dunajskej Strede. Zrážky medzi políciou a chuligánmi boli jasným dôkazom, že niektorí sa na futbal neprišli zabávať, ale rozprovokovať medzinárodné trenice.

Maďarská vláda verná svojim praktikám hneď po zápase nezabudla žiadať o vysvetlenie našu vládu,

avšak nemala by vysvetlovať niektoré kroky aj maďarská strana?

Ako je možné, že bol umožnený príchod do Dunajskej Stredy známym výtržníkom istého nemenovaného budapeštianskeho klubu? Táto otázka je zaujimavá z jedneho dôvodu. Aký zmysel má pre fanúšika zahraničného klubu zúčastniť sa futbalového duelu, ktorý praktický nemá pre jeho vyvolený tým žiaden význam?

Zvlášť pri futbalových dueloch, ktoré by mohli vyvolať spory medzi fanúšikmi, sú informované vlády susedných krajín, ktoré majú zabrániť výtržníkom prísť nielen na vybraný zápas, ale aj vstúpiť do krajiny.
Názor, že maďarská vláda o ničom nevedela je neakceptovatelný, pretože na maďarských webových stránkach sa o tomto duely veľa písalo, ba priam sa pozývali určité skupiny ľudí, aby prišli demonštratívne na spomínaný zápas. Maďarská vláda teda musela byť s takouto situáciou oboznámená, napriek tomu nejako významne nezasiahla proti týmto provokatívnym akciám.

Úplne inak sa zachovala po potlačení nepokojov poriadkovými silami a dáva našej vláde všemožné návrhy a odporúčania, aby nezabudli vyšetriť, či bol zásah bezpečnostných zložiek oprávnený. Nechcerm veľmi zaťahovať históriu do témy, ale pripomína mi to šarvátky vyvolané v pohraničí sudetskými heinleinovskými bojovkami, ktoré v 38 roku vyvolali napätie v Sudetoch. Ak československá vláda zasiahla, hned nacistická tlač rozkrikovala do celého sveta, ako je nemecká menšina utláčaná. Nezdá sa vám nápaditý scenár?
Zásah poriadkových síl bol adekvátny, ba priam zabránil ťažkým hmotným škodám, dokonca trúfam si povedať, že chránil životy slušne sa správajúcich divákov.

Druhou vecou, ktorú by maďarská vláda mala vysvetlovať je tá aféra s pálením slovenskej vlajky. Keby sme mi v centre Bratislavy zapálili maďarský štátny symbol, to by bolo kriku o potláčaní ľudských práv národnostných menšín. Maďarská ministerka zahraničných vecí by sa neváhala obrátiť aj do sveta,protestovala by na pôde Európskeho parlamentu, v OSN a Brusel by nás opätovne napomínal, akou sme nedemokratickou krajinou. Ak však horí v Budapešti slovenská vlajka, pani maďarská ministerka tento čin ani neokomentuje a Európske spoločenstvo to berie ako menšiu regionálnu šarvátku horúcich, nacionalizmom opantaných hláv.

Aj toto je známe z histórie, z roku 1938. Takto nejako sa správali aj veľkí demokrati z demokratickej Veľkej Británie a demokratického Francúzska.. Kam to viedlo nemusíme ani spomínať.

A do tretice, maďarská vláda by mala vysvetlovať, ako je možné, že maďarské fašistické tlupy zamalovali slovenské nápisy obcí, kde žije slovenská menšina. Keby sa to stalo na Slovensku, nemusíme ani vysvetlovať aký huriavk by z toho urobila maďarska vláda. Ale zrejme toto na území Maďarska sa môže brať ako slobodný prejav národného uvedomelého cítenia.

Nech to berú zúčastnené krajiny akokoľvek jedno je isté. Preventívnym zásahom poriadkových síl sa podarilo zabrániť veľkému nešťastiu a my sa môžme opäť tešiť, čo najbližiše vyvolá nacionálne vášne, ktoré určite neprospievajú ani slovenskej, ani maďarskej strane....

 Úvaha
Komentuj
 fotka
pyrrhos  11. 2. 2009 17:48
Madarský politici sú jednoducho prešibaní a presne vedia, čo robia.

A neviem prečo si niekto dovolí komentovať, či polícia mala zasiahnuť a či to bolo a či nebolo prípustné.
Polícia sa jednoducho nemôže riadiť verejnou mienkou a názormi tzv."odborníkov"
Napíš svoj komentár