Viete, nikdy som si nemyslel, že budem niekedy ako tí úbohý chlapi z filmov pre ženy. A zrazu som bol.
Urobil som tieto veci so samodeštrukčným motívom:
1) Prišiel som do banky, kde som pracoval.
2) Zavolal som políciu. Keď prišli predstieral som, že mi bolo odsudzených 500 000 eur. Po hodine spisovania zápisnice, so svojím šéfom- prasaťom za chrbtom som si našťastie spomenul, že som ich dával ráno do trezoru. Odpoveďou na moje ospravedlnenie, že ma nedostatočne motivujú v práci k lepším výkonom, bolo, že môj šéf mi dal nahliadnuť do jeho vnútorných pocitov. Ovisnuté časti tela prerastené ako slanina sa mu natriasali synchrónne s jeho dvojitou bradou a počuli ho všetci.
„Takého neschopného zamestnanca môžem mať len ja! Magor! Už dávno som vás mal vyhodiť. Trpíte dočasnou stratou pamäti?!“ ziapal a na čele mu pulzovala žila ako o život (kolega mi ho pri tom vyfotil, mám ho na facebooku).
„Bohužiaľ nie.“
3) Potom som mu, vedúcemu pobočky, povedal, že je tlsté prerastené prasa, ktoré ani nevie aký je rozdiel medzi devízami a valutami a všetci jeho zamestnanci, ako by mu z oka vypadli.
4) No a jeho srdce to nevydržalo a zem sa otriasla jeho váhou, keď odpadol. Našťastie, už bolo počuť sirény sanitky. Predpokladal som to.
5) Následne na to som bol voľný ako vták
6) A ešte niečo som šéfovi nepovedal. 100 000 eur som vložil z firemného účtu na účet 18 ročnému faganovi, ktorý si ho pri mne pre mesiacom zakladal. No čo, mal narodeniny.
Zobudil som sa na búchanie. Ťažko sa mi otvárali oči a ešte väčší problém bolo vstať z postele. Keď sa mi to nakoniec podarilo, spamätal som sa a šiel som otvoriť.
„No konečne! Čo tu robíš? Dúfam, že si nespal,“ poznamenal Noro pri pohľade na môj župan.
„A...ah...ahoj...“ vyšlo zo mňa, zazíval som a pomaly som sa na neho snažil zaostriť.
„Nebolo by od veci keby si aspoň dvihol telefón a dal vedieť, že žiješ,“ nežne mi povedal a usmial sa.
„O čom hovoríš?“
„Tak, keď sa už pýtaš,“ Noro sa obzrel okolo, „nebolo by od veci zájsť k mame. Nezohnali sme žiadneho človeka, ktorému si za posledné dni dvihol telefón, takže nevieme, či si sa stal terčom prepadu a hniješ niekde v kanále, kým ťa hľadá Prvé oddelenie alebo sa len utápaš v slzách a vodke...“ potiahol nosom a zadíval sa na mňa. „To ty tak smrdíš?“
„Čo?“ zahundral som na ňho.
„No, čo je to za smrad?“ hovoril so mnou ako s hluchým a zaostalým.
„Ak je to všetko, čo si chcel,“ povedal som podráždeným hlasom. „Tak už by si aj mohol ísť. Na sračky nemám čas,“ chcel som zatvoriť dvere, ale Noro tam šikovne vopchal nohu.
„Prepáč, ja len ...“ Noro bol zrazu váhavý.
„Počúvam.“ Znova som zazíval.
„Stela sa v poslednom čase správa čudne a mňa to dosť štve, lebo mi nechce nič povedať.“
„Čuduješ sa, keď sa správaš ako...“ zadíval som sa na bod za ním a na chvíľu som sa zamyslel, „ ty?“
„Oliver, dopekla. Ber ma trochu vážne," nasral sa.
„Čo odo mňa chceš? Aby som mame doniesol čerstvé kvety, rozprával sa s Milanom o futbale a hovorili si vtipy?“ Podráždene som pokračoval: „A potom by som ešte mohol zájsť po Stelu, ísť s ňou na zmrzlinu a zahrať sa na jej veľkého múdreho strýka?“
Noro si odkašľal. „No, to neznie ako zlý nápad,“ opatrne povedal.
„To robíš ty a akosi ti to zatiaľ nevychádza.“
„No dobre, Oliver, tak prepáč, že som ťa otravoval,“ sklesnuto sa ospravedlňoval. „Maj sa.“
„Nabudúce použi mail, ušetríš si cestu,“ zavolal som za ním.
Nič ma nebavilo. Bol som iba v byte, občas som jedol, občas som pil a potom som aspoň zaspal. Keď som nemohol zaspať vzal som si tabletku na spanie, ale potom som mal o nej sny. Tak som vstal a snažil som sa nezaspať. Ale pripomínalo mi ju všetko, kde som sa pohol. Zeleno červená šálka, z ktorej vždy pila, malé ženské papuče uložené pri dverách, ktoré som jej kúpi a teraz mi už boli na nič, hrebeň v kúpeľni, ktorý si u mňa zabudla, modrá košeľa, ktorú mi darovala, posteľ, v ktorej sme boli...
Chcel som toho tak veľa, keď som si myslel, že ona by mohla byť tou, pri ktorej by som sa ráno mohol zobúdzať? Zohrievala by ma v našej posteli a každú noc by sme si navzájom vypĺňali našu existenciu.
Keď prišla do môjho života, všetko sa od základu zmenilo. Nič už nebolo ako predtým a nič už nebude ako pred tým, lebo už viem, že Existuje. A najhoršie na tom je to, že môže existovať bezo mňa, niekde úplne inde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár