Môžem byť akokoľvek nahnevaná, ale keď sadnem na bicykel a idem sama po ceste so svojimi myšlienkami a do nosa mi udrie vôňa sena všetko sa stratí. V tej sekunde si uvedomím, že tráva je tak krásne zelená a nebo také modré. A nechápem prečo som si to nevšimla skôr.
Keď som nervózna po celom dni s deťmi, lebo niekedy dajú zabrať, tak všetká nervozita zmizne v tom momente keď už len tak sedím a v tom ku mne pribehne malý bratranec a len tak ma objíme. Vtedy sa nedá hnevať ani zlostiť. Len sa usmiať a byť šťastný.
Zbožňujem tie chvíle s mojou rodinou. Keď sme všetci spolu a je nás tak veľa, že nikto nepočuje vlastné slovo, smejeme sa, uťahujeme si zo seba, kričíme a niekedy sme ako blázni, ale keď sa na sekundu zamyslím, tak zistím, že by som ich nevymenila za nič na svete, a že nech sa deje čokoľvek vždy sme tu jeden pre druhého aj keď sa hádame a zazeráme po sebe, ale v tých skutočných chvíľach sme spolu vždy.
Mám veľa kamarátov, ale iba niekoľko priateľov. A tích mám tak veľmi rada, lebo to so mnou vydržia aj keď nesvieti slnko nad našimi hlavami a oni vedia, že som tu vždy pre nich ochotná počúvať všetko čo majú na srdci. Pre nich sa tiež oplatí smiať sa, lebo tu boli aj v ťažkých chvíľach, keď som to ani nečakala niekedy.
Jednoducho, svet je plný krásnych vecí a udalostí a ľudí. Kiežby som si to uvedomila častejšie. Stačí, keď sa v noci pozriem na oblohu a vidím toľko hviezd, že som z toho až dojatá a nerozumiem prečo riešim hlúposti.
Rada sedím na moste na mieste, kde to milujem a pozerám sa na vodu. Vždy odtiaľ odchádzam s iným pohľadom. Ako keby tá rieka čo tečie podo mnou odnášala preč všetko zlé.
Nie som materialistka, môj svet sa skladá z maličkostí. A tie sú všade okolo mňa. V úsmevoch ľudí, v ich slovách, vonku, dnu, všade. Nechcem veľa, iba častejšie vidieť svet tak ako ho vidím teraz. Že spím pod hviezdami a je mi dobre.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár