Chodila so sklonenou hlavou, nedívala sa ľuďom do očí a ruky mala vždy studené. Bola biela, skoro priesvitná. Ošúchané šaty, ktoré nosila dookola, už každý poznal. Nemohla si však kúpiť nové, neostali by jej na to peniaze. Všetky, ktoré v malej palacinkárni zarobila, zväčša minula presne deň pred ďlašou výplatou. Keď jej náhodou zvýšilo pár drobných, vhodila ich do svojho malého bieleho pláteného vrecúška s rolničou, ktorá vtedy radostne zahrkala. Keď ich tam bolo dostatočne veľa, všetky spočítala a utekala na ulicu. Pred jej domom bolo miesto, kde stávali taxíky, kým čakali na svojich zákazníkov. Vtedy nabrala všetku odvahu, sklonenú hlavu zodvihla a pozrela sa fúzatému pánovi v taxíku priamo do očí. Jej studené ruky sa na okamih zohriali a nastúpila k nemu do malého útulného auta. Ticho, takmer šeptom, povedala nejakú ulicu, vždy inú. Potom sa celú cestu usmievala. Na svet, na ľudí, na neho. Že s ním opäť mohla pár minút tráviť čas.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
tak snad jadro pride v dalsom clanku.