Podišla bližšie.Nastavila dlaň a čakala na odpoveď.No on stál ako stĺp.Nič.Jeho hlavou preblysla myšlienka že sa musí ovládnuť,musí počkať až jej bude lepšie.No ona nečakala,podišla ešte bližšie a pobozkala ho.Neodpovedal.
V jej srdci čosi prasklo.Zľakla sa a začala utekať.Bežala,no nevedela kam.Bežala preč,ďaleko od neho,od jeho milujúceho vnútra,od jeho príťažlivého tela.
Pomaly strácala dych a upadala.Upadala hlboko do spánku,jej nohy boli ťažké,celou svojou váhou padla do snehu.
Malá,drobná ležala v záplave snehu a na jemnú tvár jej dopadali vločky.Jej krehké telo nevládalo.Pomaly sa okolo jej hlavy,do bieleho závoja vytvorila červená kaluž.
On pribehol,vzal ju do svojich mocných rúk,dlaňou jej prikryl ranu.Niesol ju sám,jeho nohy sa zabárali do čoraz hlbšieho snehu no on sa nevzdával.chcel kričať no nedalo sa.Kráčal tmou do ktorej svietili iba pouličné lampy.
Jeho telom prebehol mráz.Musí ešte vydržať ,nemôže ju stratiť.
Dnes nie....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tomice27  20. 12. 2009 15:11
skoro ma to rozplakalo podarený príbeh
Napíš svoj komentár