Sedel,často pri otvorenom okne pred ktorým mu prelietalo množstvo vrán,sledoval ich tichý pohyb oblohou,tichý let,ktorý bol tak oslobodzujúci,chcelo sa mu lietať s nimi,napnúť krídla a nechať sa unášať letieť..
Miloval život,miloval každučký jeho pohľad spočinutý na všetkom bez ohľadu na daný predmet,lebo vedel že každý pohľad ho posúva vpred niektoré nesmiernou rýchlosťou,iné pomaly,no i tak,,vedel že žije a to bolo pre neho to najpodstatnejšie,čo mohlo byť,vedel že sa nesmie nechať strhnúť do osídiel závisti,žiarlivosti,zla,ktoré nebolo vôbec trvalé,bolo pominuteľné,dalo sa zmyť láskou,jeho láskou ktorá dokázala prežiariť deň hoc komu komu sa snažil pomôcť..
V jeho duši hrala tichá melódia ktorú počúval v každom okamihu ticha,bola krásne vrtkavá,vedel že každá maličkosť je pre neho nesmiernym darom,vedel že život je príliš krátky a krásny na to aby upadol do hluku zla,vedel že je všetko ako má byť,vedel tak veľa vecí,krútila sa mu z nich hlava,lietal,cítil veľa,cítil duše,ktoré sú neustále tu a plnia si svoju úlohu a keď budú dokonalé odídu za tým Najvyšším bytím ktoré je,vedel že sú tu i duše,ktoré nám majú pomáhať,Naši Nádherní Anjeli..cítil toho Najvyššieho ktorý mu dával tak veľa..chcel žil..chránil,miloval bez ohľadu a obalu..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár