Ostáva len pocit. Vždy iný podnet vyvolá to nutkanie a som v minulosti. Chcem sa pýtať ľudí okolo, čo sa stalo, ale bojím sa, a nakoniec len mažem. Vzťahy sa nedajú udržať tichom, ale ja sa nechcem pýtať povrchné ,,ako sa máš?''
Skladám si spomienky k sebe ako kamienky a vykladám nimi cestu vpred... Som za ne vďačná a zároveň hladná po odpovediach na nevypovedané otázky. A potom je tu ranná káva a realita. Taká iná ako ľudia (s) ktorými som bola...
Zabudla som sa pýtať,
čakám odpoveď...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár