Nie je to vždy ľahké byť sám. Chýbaš. A chýba mi viacero ľudí, ale rozhodla som sa napísať tebe, lebo nepotrebujem objať, ci uchlácholiť, len vedieť ze niekto chápe... Že byť sám je dôležité. 

Chcela som ti napísať z nového nicku, ale nedá sa registrovať, lebo toto internetom zabudnuté miesto upadá a nechápem že ešte funguje. Našťastie sa to nedalo. Bude mi smutno, keď toto miesto zmizne. 

Chcela som ti napísať, že sa chcem stretnúť, ale hanbím sa, že by prišli slzy. Nie sú totiž vždy pomocníkom. 

Chcela som ti napísať a poďakovať, že si, ale nepoznáme sa a ja nemám momentálne silu na iné, len písať tebe. 

Zanechať si tu dnešný deň, lebo ostatné sú príliš obyčajné. Aby to bolo prečítané s láskou. 




Píšem. 

Ďakujem. 









 Úvaha
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  30. 11. 2020 11:48
Veľmi pekné.
2 
fotka
tequila  30. 11. 2020 16:10
nie vbc zac, janka
3 
fotka
ufounek  30. 11. 2020 19:59
Ano, toto internetem zabudnuté miesto ještě funguje. Možná jako poslední klasický blog v moři všeho toho ostatího. Až to jednou skončí, tak na sebe budeme jen štěkat na sociálních sítích a přeposílat si tisíckrát přeposlané odkazy... zatímco ti na druhé straně budou čile obchodovat se vším, co vydolují z našich mobilů.
Proč mě tahle skvělá budoucnost nenaplňuje radostí? Nechápu to...
Napíš svoj komentár