V svetle nočných lámp pohupuje bokmi, obijma svoje staré ja. Cez závesy presvitá starý deň a v deravých ponožkách prediera sa telom chlad. Nervózna kontrola reality bežného dňa. Neskôr ukrytá pod hrejivý zdieľaný pocit radosti, šíri teplo od končekov prstov smerom k srdcu. Nevedno prečo dnes všetky starosti zaspali, na ten moment je muškou ťahanou k obrazovke svietiacej modré svetlo do snov detí. Spomienky na prvé dni sú preč. Zachytil ich vír smerovačov, poslal do sveta správu a zmazal bolesť. Vďačnosť naplnila pohár, keby bolo treba ráno skoro vstávať a ovlažiť si dušu. Ďakujem - ty vieš - Denník 1 0 0 0 1 Komentuj