Zavoňaj ruža veď si kvet. Zavoňaj hneď v údoliach, v krajinách opojných medom potretých. Sladké snenie, hebké bdenie a dotyky sa strácajú v mori rozkoší. Pozastaviť deň, ten deň na chvíľku ktorú ti dlhujem a len tebe ju darujem. To ráno čo sa v rose prebudilo, to ráno studené vtáčím spevom pokrstené, to ráno boľavé, keď musel som vytratiť sa do nového dňa. Sladké snenie hladilo ma v ruke, po ruke ktorá ma celú cestu nočnou oblohou držala pri zemi. To ráno spotené v dlani som ti daroval, prstom ti ho do nej vpísal. To ráno voňavé jarným kvietím za oknom sa rozvíjajúce a všetko bolo fajn.
„Dobré ráno, miláčik...“

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár