Keď ho vypustíš zo svojho života, spolu s ním odíde aj ľútosť a smútok

Blog pre mňa, chcem sa pozrieť sa na situáciu z vtáčej perspektívy.

Ja: 23 rokov, túžba po reálnej láske, ľúbiť a byť milovaná

On: 25 rokov, slobodný, býva odo mňa trošku ďalej, ale nič nie je nereálne

Najskôr sme si písali denne (s prestávkami) na Whats app približne 5 mesiacov. Bavili sme sa o rôznych témach, len tak o živote, čo sa stalo cez deň, avšak o našich ex partnerských vzťahoch, túžbach či o sexe nie. Asi ako každá žena som sa mu chcela páčiť, chcela som aby bol môj nápadník, ale nebol pre mňa až tak moc dôležitý, niektoré týždne som na neho ani nepomyslela, výzorovo sa mi páčil priemerne, nechcela som ho stratiť , bolo mi s ním fajn ale nebol top 1 v mojej hlave. 

 Všetko sa však zmenilo na začiatku augusta, keď som sa začínala pohrávať s myšlienkou, že by som ho mohla prísť navštíviť a on mal tiež záujem sa stretnúť, bolo to také vzájomne, nemalo to byť rande, proste stretnutie. Odvtedy som sa na neho namotala, a je v mojej hlave denne až doteraz, nechápem prečo sa stal taký zlom. Jeden večer sme sa stretli u neho v meste, šli sme na kávu, najesť sa, potom sme pokračovali v bare na pive/ách. Naozaj sme si dobre rozumeli, stále sme sa mali o čom rozprávať, smiali sme sa. Povedal mi, že ma má rád a že je medzi nami chémia. V tú noc som mala spať u neho, aj sa tak stalo, aj keď bohužiaľ sa stalo aj niečo viac. Áno, sex. Išla som tam s tým, že s ním naozaj nechcem mať sex, aj v tú noc mi rozum hovoril nie, ale urobila som to, nedokázala / nechcela/ne... som to zastaviť, povedať nie. Cítila som sa potom strašne zle, využito , ako keby som stratila všetku nádej mať s ním seriózny vzťah, už sa nedalo nič vrátiť späť. Nešlo o to, že by sa mi to nepáčilo, práve naopak, mala som o neho záujem, cítila som sa s ním fajn a bezpečne. Zostala som tam ešte 2 dni, chodili sme von, na zmrzlinu, pozerali seriály. 

Ako som už bola na odchode, môj mobil mi zapadol za jeho poschodovú posteľ, a keďže to bolo z dreva tak sa nedal vytiahnuť, prišli aj údržbári, všetci sme sa pokúšali ale nešlo to. Jediná možnosť bola rozsekať celé drevo a tak ho vytiahnuť, to by stálo okolo 200 Eur a museli by sme počkať do ďalšieho týždňa. Nevedela som čo robiť, už som potrebovala ísť na vlak, čakali ma nejaké hodiny vo vlaku ešte kým prídem domov. Tak mi kúpil mobil v bazáre, dal mi sim kartu a uistil ma, že to bude riešiť a potom si prídem pre mobil. Denne sme si písali, opäť ma k sebe pozval, stretávali sme sa, mobil vytiahol(zaplatil za rozsekanie), zaniesol ho aj do opravárne, keďže sa tam aj dačo pokazilo. 

Na ďalšom stretnutí som sa však už nedokázala tak uvoľniť. Prečo, keď hovorí ako ma má rád, aká je medzi nami chémia, že mu chýbam, prečo nechce so mnou nič viac, prečo sme nikdy nerozprávali o nás, o tom čo/či medzi nami je. Povedala som mu, že ja mám s mužom sex len keď ho milujem. On mi nato povedal, že je to o citoch a že on niečo definitívne cíti keď sme spolu. Jeden týždeň sa mi vôbec neozval. Viem, že pracuje na nočných a potom cez deň spí. Ale po tom týždni som mu napísala, že sa o mňa vôbec nezaujíma, zle sa ku mne správa, nepíše či odpisuje raz za deň/dva, a že ak ma už nechce vidieť, nech to povie rovno a nemíňa mojim časom a energiou. On na to odpovedal, že proste nemal čas, že musel teraz viac pracovať keďže potrebuje zaplatiť nájom, a zastupuje kolegu a ešte začala aj škola. Že mám pravdu, ale že niekedy o mne sníva a niekedy mu chýba byť so mnou. Povedal mi, že nech nemám strach, všetko je medzi nami v poriadku a chce za mnou prísť do môjho mesta navštíviť ma. Na to som však už nedokázala nič odpovedať. Neodpísala som mu. Doteraz by som nevedela čo na to odpísať. Ale ani on ma už odvtedy nekontaktoval. Prešlo vyše týždňa a ani sa neozval. 

Je mi samej zo seba zle , že som tak naletela. Chcela som len kúsok lásky, pozornosti, no namiesto toho sa cítim ponížená. Ponížená tým, že si o mne vôbec myslí , že dokážem mať s niekým sex bez citov, bez toho, aby som sa potom trápila. Tým, že ho ani nenapadlo , že by som s ním mohla chcieť /mať niečo viac. Nebola som mu dosť dobrá nato, aby napriek tomu , že sme si dobre rozumeli, iskrilo to medzi nami, fyzicky sa priťahovali ,že sme boli obaja slobodní, no ani raz o mne nepomyslel ako na partnerku. Je mi z neho zle. Nenávidím ho ale najhoršie je , že na neho myslím v podstate nonstop. Ráno po zobudení, v priebehu dňa, pred spaním. Miešajú sa vo mne láskyplné a nenávistné pocity voči nemu. Neviem čo mám robiť. Na jednej strane je to celé o ničom, zlé, nevedie to k ničomu ale na strane druhej som príliš slabá prijať myšlienku, že ho už nikdy neuvidím. Bolí to. Hodne. Dnes som si vymazala Whatsapp. Nemala som odvahu zablokovať jeho, tak som radšej vymazala celý Whatsapp. Určite si to ani nevšimol...

 Denník

1 1 1 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu