Môj koník je veľmi rýchly,tak cesta prešla veľmi rýchlo.
babka ma privítala s otvorenou náručou.vybozkávala ma hádam k smrti. ( to mi pripomenulo knižku menou -neznášam keď ma hladkajú po hlave. )
Moja babka skvelo varí,to musím uznať. Spolu sme sa najedli,napili, a s dedkom sme prichystali kone.Jeho kôň sa volá albatrovský karafiát ( neviem prečo také meno.)
I ich sme napojili a vyrazili ( nie dvere ani zuby ako vo vtipe.) na cestu.
Cestou sme sa MUSELI zastaviť pri jednom malom ale zato studenom pramienku. ( vtedy bolo stráááááášne horúco.)Dedko napral do bandasky vodu a pokračovali sme sedle. (pardon v ceste.s tích koní,čo musím každý deň obriadiť mi už haraší. )
Došli sme na malú ale útulnú čistinku. -Tááák, a sme tu.- povedal celkom nečakane. -Kde tu ?- spýtala som sa.boli tu len balvan a ďalej už nič. Dedko ukázal na jeden koniec balvana.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár